Chcieť byť dobrý je polovica dobra. Presnejšie povedané „veľkou časťou dobra je chcieť stať sa dobrým“ – tak to povedal Seneca, a tomu verím, pretože je to môj obľúbený filozof.
Hm, záverečný jedenástkový blog – píšem v ňom o dobre v nás a o tom, ako môžeme byť dobrí.
Byť dobrý…
Je to rozhodne viacvýznamové slovo – a nám často napadne ako prvý predovšetkým jeho výkonový význam „byť v niečom dobrý“… No kto už by nechcel byť v niečom dobrý, vyniknúť, zožať obdiv a uznanie davov??? Pravdaže, aj ja som si to priala – keď som mala tak 9 až 12 rokov, potom ma to prešlo samo od seba. Uvedomila som si vtedy, že veľa vecí dokážem v pohode zvládať – a nemám potrebu vynikať.
Potom som prešla obdobím že som chcela aby bol svet dobrý, aby v ňom vládlo dobro, aby zmizla všetka nespravodlivosť, bieda, chudoba, bolesť. No – to ma držalo naozaj dlho, aj keď som si uvedomovala, aká je dobro relatívna kategória. Veď poznáte ten príbeh o múdrom starcovi , ktorý nehodnotil udalosti, pretože ako sa ukázalo časom, neboli – „ani dobré ani zlé, koniec nepoznáme…“
Nakoniec som preskákala obdobie, že som chcela byť dobrá ja v zmysle osobnostného rastu – a učila som sa byť pokornejšia, láskavejšia, uvedomovala som si vďačnosť a úctu k všetkému živému.
Každé z tých období mi ukázalo nejakú stránku dobra.
Chcieť byť dobrý…
Ale vráťme sa k tomu Senecovi z úvodu – zvýznamňuje vnútorný impulz, prianie byť dobrý. Jeho podstatou je uznanie dobra ako hodnoty, dôležitej pre mňa samého, ktorou sa chcem riadiť.
Je to význam a sila vlastného rozhodnutia. Veď to poznáte – ak máte nejakú hodnotu nanútenú zvonku, nájdete tisíc spôsobov, ako ju obísť. Až keď sa my sami ozaj rozhodneme pre túto hodnotu, potom nás od nej neodkloní nič. Spomeňte si na prvých kresťanov – ani tvárou v tvár hodne krutej smrti v tlame levov sa nevzdali svojho presvedčenia.
Ktovie koľkí by obstáli v takej skúške charakteru dnes. Pokrivenosť hodnôt, ktoré mali kedysi vysokú cenu, je zrejmá. V histórii ľudstva sa niektoré hodnoty skreslili, až prevrátili, Zbezvýznamňujeme ich oddelením – lásku sme oddelili od sexu, čo podporuje neviazanosť vzťahov, rodinu sme oddelili od jej klasickej podoby a hovoríme o jej alternatívnych podobách (ibaže ak niečo premenujeme, nemeníme tým jeho podstatu). A hej, draci boli kedysi hlboko pozitívne magické bytosti (ja draky moc a moc milujem, k tomu som sa už v blogu priznala a myslím to úprimne, naozaj sú v mojom srdci).
Seneca bol múdry chlap. Vedel, že vnútorné rozhodnutie pre niečo je mimoriadne dôležitá vec. Vo svojich Listoch Luciliovi k tomu tiež povedal, že „kto chce dôjsť tam, kam si stanovil, musí ísť jedinou cestou, nesmie pobiehať po mnohých, pretože to nie je chôdza, ale blúdenie“. Preto rozhodnutie chcieť byť dobrý znamená hlboký mravný záväzok voči sebe, aj voči svetu. Ak robím veci v rozpore s tým, potom som v hlbokom nesúlade so svojim vlastným rozhodnutím, a teda aj so samým sebou, respektíve vôbec som sa pre túto hodnotu ešte vnútorne nerozhodol. V takej situácii je namieste si položiť otázku – „aký človek chcem ja sám byť, a čo je pre mňa naozaj dôležité“.
A keď už sme pri tom Senecovi, veľmi jasne vysvetlil vo vzťahu ku dobru dôležitosť nádeje a odhodlania v našom živote – napísal (v Listoch Luciliovi), že „i po zlej žatve treba siať znovu…“ Všetko na svete speje k dobrým koncom, obráti sa k dobrému, len to potrebuje čas na rast, zosilnenie, uzdravenie, tak by sme tomu mali celým svojim srdcom veriť…
No pravdaže, viem, ja som tá pravá, čo vám o tom má vykladať – pred synovými narodeninovým výročím balansujem. A v mojej sobotňajšej konštelačke ma Boh napomenul, že k nemu nemám dôveru, že sa mám nechať ním viesť (kam?)…
Hodnoty dobra…
Pravdivosť, čestnosť, láskavosť a súcit patria podľa mňa k hodnotám dobra. S tými sa vnútorne stotožňujem a úprimne ich chcem mať vo svojom živote. Snažím sa robiť nezištne dobro, uľahčiť iným situáciu, pomáhať v bežnom živote – aj zajtra odbehnem v rámci dovolenky do práce vyšetriť jedno dieťa.
Hovorí sa, že vo svete je veľa zla. Ja si myslím, že aj veľa dobra. Nedokážeme všetci zvládať všade šíriť dobro – niekto pomáha bezdomovcom, ďalší chráni lesy, iný zasa túlavé mačky, každý máme svoj diel, ktorým prispejeme ku skladačke.
Verím tomu, že dobro i zlo majú významnú vlastnosť – šíria sa sebou samým. Preto šírenie dobra cez čestnosť, slušnosť a ľudskosť každým našim skutkom je na prospech všetkým, aj Zemi a Vesmíru. Ale platí to podľa mňa aj opačne – každá naša nečestnosť, ublíženie niekomu, klamstvo tiež zanecháva stopu aj energeticky. Ako je to už dávno, čo som napísala v jednej mojej básni, časť z nej je aj v záhlaví môjho blogu, že „s hviezdou je spojený každý náš čin…“ Viem, prečo som to napísala.
No čo už – ja som taká naivná idealistka, verím v dobro.
A myslím si, že ak chceme vychovať zo svojich detí dobrých ľudí, potom i my sami musíme byť dobrí ľudia – inak to nejde. Pretože deti sú naše zrkadlá, odrážajú to, čo vidia. Spravia tak ako my k obedu čerstvý jablkový kompót, zachránia túlavú mačku, alebo sa odvážne postavia na stranu pravdy.
Záverom…
Stačí tak málo – rozhodnúť sa, že chceme byť dobrí. Nenápadne, nezištne, bez fantár a ocenení. Neubližovať iným. Širiť dobro. Tak vodičkovsky povedané „zanechať dobrú stopu vo svete“.
Prajem vám všetkým veľa dobra, aj odvahu byť dobrí – a Zemi z celého srdca prajem uzdravenie.
Elena Predná Hora, 12.7.2017