Dotyk domova 3. – Ďakujem, Nautilus

13. augusta 2017, elenaistvanova, DOTYK DOMOVA

Nestáva sa mi často, že mám pripravené koncepty troch článkov na blogu, no nakoniec píšem ďalší. Ale dnes je to tak.

Nejako sa dnešný deň zvláštne vyvíja. Skoro ráno som plakala, ani padajúce hviezdy sa mi nadránom nepodarilo vidieť, nebo pokrývali temné mraky, fúkal silný vietor a husto pršalo. No predpoludním som jedla dyňu – skvelú, medovo sladkú (ja ju milujem, len zriedkavo ju však dokážem doniesť domov, obvykle vlečiem iné, potrebnejšie veci).  Podvečer moja stredná dcéra Svetlanka so mnou zašla do lesa, doniesla som si zopár kremeňov.

A potom som čítala blog, ktorý napísal Nautilus. Blogy čítam  len sem – tam,  úprimne poviem, že naozaj zriedkavo. No tento dnešný Nautilov blog  ma očaroval.

 

Ďakujem…

Nautilus, úprimne Ti ďakujem za tento dnešný blog,  je prekrásny.  Ja milujem  Knihu o živote a smrti, pred Munthem sa skláňam s hlbokou úctou za jeho obrovské láskavé srdce. Ten výlet na ostrov Capri si opísal tak živo, že som si ten blog prečítala trikrát  – a zakaždým som mala pocit, že po tých schodoch na ostrove kráčam ja.

Ja Ti prajem ten úžasný výlet, nie som závistlivý človek. Mne stačí si ten rozprávkovo krásny opis prečítať, znovu a znovu. San Michelle je prekrásne miesto, nepochybne. Existujú  také silné, charizmatické miesta, ktoré oslovia našu dušu, očisťujú ju a inšpirujú nás hlboko.

Samozrejme, také miesta nájdeme niekedy aj vo svojom okolí. Ja som práve minulý mesiac našla také miesto. V jeden deň som zašla s mojou najstaršou dcérou Kikou na miesto, kde sme nikdy neboli, nie až tak ďaleko od nášho domova, hlbšie v lesoch. A na jednom  mieste  – taká malá čistinka plná veľkých kameňov – moje srdce zarezonovalo. Zvláštne, čarokrásne miesto to je.

 

Prechádzka lesom…

Podvečer som sa rozhodla zájsť do lesa. Obvykle sa prechádzam sama, no dnes som sa rozhodla doniesť si nejaké kremene. Kremene sú u nás dosť ďaleko v lese, a moje prostredné dieťa sa preto vybralo prejsť so mnou. Kráčali sme rýchlym tempom, kremene som nabrala do ruksaka a uložila som ich na briežok pri bytovke. Cestou som, ako je to u mňa už zvykom, našla srdiečkový kameň – je to moja naozaj zvláštna koincidencia, nerozumiem zatiaľ celkom čo mi chce povedať, no už som si na ňu zvykla.

A tak sa s vami všetkými o ten krásny kamienok podelím.

Pokojný večer plný pohody všetkým prajem…

 

Elena   Predná Hora, 13.8.2017

 

20768080_1089626757840512_5668479314710213935_n