Na sociálnych sieťach sa šíri informácia o prípade chlapca, napadnutého v Trebišove tromi údajne rómskymi páchateľmi. Napadnutý mladík skončil v nemocnici, je k tomu i fotografická dokumentácia, mladý muž na fotkách vyzerá naozaj riadne dobitý – a médiá o celom prípade mlčia.
Takže táto udalosť je pre mňa inšpiráciou k dnešnému blogu.
Inšpirácia…
Nie, poviem pravdu – prípad naozaj ráno šíria sociálne siete, ale tá vyššie spomenutá udalosť nie je priamou inšpiráciou, len môj dnešný blog vhodne doplnila. Ja totiž práve píšem prácu, v ktorej uvažujem o rôznych aspektoch výchovy. A pravdaže, je toho ďaleko, ďaleko viac, z čoho vychádzam…
Myslím si, že hodnotová orientácia spoločnosti je zlá, nesprávna. A rovnako východisková filozofia, ktorou sa pri výchove riadime. Život spoločnosti a jej filozofia je model správania pre dieťa. Výchova tieto vplyvy premieta.
Pozrime sa preto pravdivo na to, ako deti do života smerujeme.
O čom to je – a o čom by to malo byť pri výchove…
Ibaže v spoločnosti sa to akosi zvrtlo – prestali sme prepájať príčinu s následkom a namiesto práv obetí začala spoločnosť chrániť práva páchateľov.
Z môjho pohľadu je takéto správanie vysoko škodlivé,
A keďže spoločnosť sa tejto jednoduchej rovnice – ktorá hovorí, že zlo treba vždy potrestať – nedrží, aj to dopadá podľa toho. Kriminalita narastá, vyskytujú sa brutálne agresívne trestné činy. Mladí ľudia čoraz ťažšie chápu prepojenie medzi príčinou vo vlastnom konaní a následkom, ktorým by mal byť trest, lebo ten často nie je.
Breivik ako veľké memento…
Ja občas uvažujem o prípade Breivika – sledujem veci okolo neho. A verte, je tam čo sledovať. Práve ten chlap je jasným príkladom toho, ako nesprávne si spoločnosť nastavila v tejto oblasti pravidlá.
Domáha sa všemožných práv, ohľadom, ústupkov, bez stopy ľútosti za svoj čin. Daňoví poplatníci – aj rodičia jeho obetí – sa mu skladajú na pohodlný život, až luxusný oproti mnohým občanom, ktorí poctivo žijú, pracujú a sú pre spoločnosť prínosom.
Nie, pokazilo sa to kdesi – toto nie je správny prístup, aby spoločnosť nadštandardne chránil páchateľa.
Ak právo, tak aj povinnosť, zodpovednosť…
Podľa mňa ľudské práva je nutné prepájať s ľudskými povinnosťami, zodpovednosťou, primeranými následkami činov. A toto v dnešnej výchove chýba.
Kedysi v prvom mesiaci školskej dochádzky v prvom ročníku – teda hodne dávno to bolo – moja najstaršia dcéra prišla domov s tým, že ona má ľudské práva. Dieťa je vysoko inteligentné a nadané, vedela mi ich vymenovať všetky hneď a zaraz. Moja jednoduchá otázka – a aké máš ľudské povinnosti – viedla ku odpovedi, že nijaké, lebo o tom sa neučili.
Jasné, prepojenie práv a povinností sme si doma potom jasne vysvetlili. No zjavne sa tak nedeje všade – pretože podaktorí vidia iba svoje práva, bez akejkoľvek zodpovednosti a povinností. Myslím si, že všade, kde sú deti vychovávané – doma, v škole, kdekoľvek- mali by mať jednoznačne a pevne prepájanú príčinu a následok.
Ak sa hovorí v dnešnej dobe veľa o odpúšťaní – to je iste dôležité u obetí vo vzťahu ku svojmu prežívaniu a konaniu. Aby obeť nevzala spravodlivosť do vlastných rúk a netrestala páchateľa – pretože spoločnosť v trestnom konaní u nás obeti neumožňuje sa vyjadriť ku rozsudku pre páchateľa, to môže robiť len páchateľ sám a prokurátor ako zástupca štátu – z oblasti trestania páchateľa teda tento štát obeť úplne vylúčil.
Ibaže odpustenie obete je len to, že sa nebude zaoberať ona sama pomstou, rozhodne to nemá znamenať, že páchateľ nemá byť primerane potrestaný spoločnosťou. A to sa rozhodne nestáva – viď prípad Breivik.
Mnoho páchateľov závažných trestných činov, ktorí sú jasnými páchateľmi, sa nám vykrúca z trestu po dlhé roky prieťahmi v konaní – mali by ma doriešenie veci vždy čakať za mrežami, potom by stratili motiváciu na akékoľvek prieťahy.
Alebo sa dokonca vykrútia z trestu za pochybenia v konaní – no tak to by som s nimi do basy posadila aj dotyčného sudcu, videli by ste, ako by sa nám okamžite po prvom odsúdenom prudko zlepšila bezchybovosť konania na súdoch.
A vrcholom absurdnosti je v legislatíve z môjho pohľadu, že vražda je premlčaná po 20 rokoch – sú zločiny, ktoré nemožno premlčať.
Ako ďalej vo výchove…
Nuž, vrátim sa k prípadu z úvodu článku.
Pokladám za zlé východisko, ak sa prizeráme ako nám utlčú mladiství gauneri žeriava v zoo, upália mačku, podpália historickú pamiatku, zmlátia niekoho, rabujú. A potom štát pokojne uzavrie prípad, ak vôbec je vyšetrovaný, len jednoduchým – páchateľ je nezletílý. V takom prípade by mal jednoznačne byť trestaný rodič – a je jedno, či je rómskeho alebo nerómskeho pôvodu.
Zákon musí platiť pre všetkých rovnako – a každý rodič musí niesť zodpovednosť za konanie svojho dieťaťa do jeho dospelosti. Nahradiť ním spôsobenú škodu, niesť následky. Ak ju nevie zaplatiť, musí ju odpracovať. Pretože inak budeme mať čoraz viac tých, ktorí spokojne a beztrestne budú páchať zlo.
Majú predsa ľudské práva – a zodpovednosť, prosím vás, to nie je pre nich…
Záverom…
Vo výchove je nevyhnutné prepájať práva so zodpovednosťou – každé dieťa musí pochopiť, že za každý svoj čin musí samo niesť zodpovednosť – keď už to nechápu podaktorí dospelí…
Elena Predná Hora, 15.8.2017
K diskusii:
Luterán – pôsobím aj vystupujem milo a mierne, takže to podaktorých mýli. Viem byť aj iná. Takže – už nikdy ma neskúšajte poučovať, čo mám ako matka robiť. Namiesto rád mne a čítania môjho blogu radšej preškoľujte tie budúce matky sám a spisujte svoje nápady na vlastný blog..
A hej – potešilo by ma, ak si zmeníte meno z Luterán na nejaké iné – lebo ja si evanjelikov vážim, a rozhodne nenapĺňate moju predstavu o tej viere. Vedela by som Vám navrhnúť niekoľko výstižných nových mien, z ktorých by ste mohli nejaké zvoliť, ale admin by mi určite ten príspevok potom blokol. .