Otvorený list ministerke spravodlivosti JUDr. Lucii Žitňanskej
Pani ministerka,
obraciam sa na Vás týmto otvoreným listom, pretože chcem, aby sme sa o veciach rozprávali v tejto spoločnosti otvorene. Otvorene – tak sa volá aj môj blog, v ktorom tento môj otvorený list pre vás sprístupňujem verejnosti.
To, o čom chcem s Vami verejne diskutovať, je vládny návrh zákona o obetiach trestných činov a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňa 6.9.2017 postúpil v NR SR do druhého čítania.
Pýtam sa Vás verejne, pani ministerka, čo je dôvodom predkladanej právnej úpravy, ktorá pomoc štátu redukuje len na pomoc pre obete násilných a úmyselných trestných činov? Tie ostatné obete si pomoc štátu podľa Vás nezaslúžia? Alebo ju nepotrebujú?
Vysvetlite mi, prosím, aký je rozdiel medzi tým, ak niekto zabije Vaše dieťa úmyselne, a ak ho zabije neúmyselne? Výsledok je v oboch prípadoch rovnaký – Vaše dieťa je mŕtve. Len štát Vám neposkytne žiadnu pomoc, lebo páchateľ „nemal úmysel“…
Verejne týmto prehlasujem, že pokladám vládny návrh zákona z dielne Vami riadeného ministerstva za diskriminačný voči obetiam neúmyselných trestných činov – a voči obetiam pochybení lekárov. Tých v tejto krajine navidomoči pribúda – nie tých lekárov, ale ich obetí – a súdne spory sa vlečú po dlhé roky. Údaje, ktoré som zozbierala od právnikov v praxi hovoria o 6, 8 či desiatich rokoch, v ktorých zastupujú obete. A mnohé obete sa ani nesnažia bojovať, majú strach z utrpenia, spôsobeného nekonečnou cestou za spravodlivosťou na slovenských súdoch. Žijú s pocitom viny, že nedokázali za spravodlivosť pre svojho mŕtveho blízkeho zabojovať. Iní zasa bojujú, no systém ich prevalcuje. Tí ľudia mi píšu – a ja pokladám za smutnú vizitku Slovenskej republiky, že mnohí sa v nej nedokážu dovolať spravodlivosti.
Pani ministerka, neprajem Vám v žiadnom prípade, aby ste zažili takú situáciu, v akej sú obete pochybení lekárov na Slovensku. Je to príliš zlá situácia. Ale prajem si, aby ste sa snažili našu situáciu úprimne pochopiť. Zrejme si nedokážete ani predstaviť, čomu všetkému sú obete pochybení lekárov v tomto štáte vystavené.
Budem preto konkrétna. Môj syn zomrel v dôsledku závažnej chyby lekárky revúckej nemocnice pred tri a pol rokom. Zároveň Vás týmto verejne upozorňujem, že Slovenská republika mojej rodine v tej situácii neposkytla žiadnu pomoc – a vonkoncom už nie bezplatnú právnu pomoc – a to ani od novembra 2015, kedy ju už viazala legislatíva EÚ. Pokladám to preto za porušenie našich práv zo strany Slovenskej republiky.
Dodnes bojujeme za spravodlivosť – práve dnes bolo ďalšie pojednávanie na súde v Revúcej. Pojednávanie prebiehalo celý deň. Pred vyhlásením rozsudku právnik nemocnice požiadal, aby sme zdokladovali, že sme rodičia toho mŕtveho dieťaťa a že sestry môjho mŕtveho syna sú naozaj jeho súrodenci. Pani ministerka, odhliadnuc od skutočnosti, že nás legitimovali ako príslušných vo veci, t. j. rodičov dieťaťa, už v úvode trestného stíhania páchateľky, a že právnik nemocnice ak už chcel mal o tie podklady požiadať počas ktoréhokoľvek pojednávania predtým, nie až tesne pred vynesením rozsudku – pokladáte za morálne a etické, aby od nás žiadala doklad, že sme rodičia mŕtveho dieťaťa práve nemocnica, ktorá jeho smrť zavinila? Ja to pokladám za cynické a amorálne.
A dozvedeli sme sa od právnika nemocnice tiež, že máme ešte tri zdravé dcéry, pri minulom pojednávaní aj pár ďalších pozoruhodných názorov. Určite Vás potom neprekvapí, že sa obraciam sa medzinárodné ľudskoprávne organizácie, ktoré sa zaoberajú právami ľudí s postihnutím, aby som ich s týmito nemiestnymi názormi oboznámila s tým, že Slovenská republika ich umožňuje verejne prezentovať (lebo súd je verejné miesto, aj štátna inštitúcia). Možno je Vám jasné, tak ako mne, že vystavenie obetí sekundárnej traumatizácii je systémovým týraním.
Ja si v tomto štáte často kladiem otázku, čoho ministerkou to Vy vlastne ste. Lebo nech sa pozerám, ako sa pozerám, spravodlivosť je v tomto štáte len ilúziou pri zákonoch, ktoré vychádzajú z dielne Vášho ministerstva.
Pani ministerka Žitňanská, ako matka dieťaťa, ktorú zomrelo v dôsledku závažnej chyby lekárky týmto vás verejne vyzývam, aby ste prestali diskriminovať obete neúmyselných trestných činov a špecificky menujem obete lekárskych pochybení, pretože tie sú v tomto štáte kvalifikované obvykle len ako prečiny. Som ochotná ísť s Vami aj do verejnej, naživo prenášanej televíznej diskusie, prípadne aj s ďalšími ľuďmi – rodičmi v podobnej situácii.
Na diskriminačný charakter vládneho návrhu zákona o obetiach upozorňujem zároveň poslanecké kluby NR SR, ombudsmanku, výbor pre ľudské práva, generálneho prokurátora SR, Ligu za ľudské práva a ďalšie zainteresované subjekty.
S úctou
Elena Ištvánová
Predná Hora, 11.9.2017