V tichu dychu 7. – Čas drakov…

22. novembra 2017, elenaistvanova, V tichu dychu

Teraz vám poviem niečo o drakoch. Ach, sú to magické bytosti, fascinujú ma oddávna. Navyše, je magický dátum – 22.11. – všetko točiace sa s 11 má pre mňa zvláštny význam, mám s ňou neskutočne veľa prepojení, veci v mojom živote sa vtedy hýbu dopredu. Ani dnes to nie je inak. A tak teraz dám dokopy tento pre mňa magický dátum s tými najúžasnejšími magickými bytosťami, aké poznám.

 

Draky môjho srdca…

Milujem draky, k tomu niet čo dodať.

Hovorí sa o nich v toľkých príbehoch, rozprávkach, mýtoch. Ale ako to už s príbehmi býva, nemali by ste úplne všetkému v nich veriť. Takže hej, prezradím vám niečo – draky existujú. A nie sú to zlé bytosti. Naozaj nie. Môj osobný drak, biely s tyrkysovomodrými očami, je neskutočne láskavý. Privolávam ho v spomienkach často. Predstava, že draky neexistujú, že to sú len vymyslené a dokonca zlé bytosti, je silnou ilúziou – neviem, prečo mali ľudia potrebu si niečo také vymyslieť.

 

Draky sú mojou srdcovkou oddávna

Až keď som začala zbierať ich obrázky na mojich dvoch pinterestoch, zistila som, koľko ľudí je moja dračia krvná skupina. Skutočne veľa…

 

Keď už je taký úžasný deň…

Snívate radi občas, alebo meditujete? Nemyslím tým teraz také plané filozofovanie, ale ozajstné ponáranie sa do predstáv. Prezradím vám  – malý darček k dnešnému magickému dňu – jedna meditácia s drakmi je aj na youtube – tak si spravte polhoďku sami pre seba, uvidíte že tí draci sú v tejto chvíli pre vás to pravé.

A o drakoch, ako inak, je aj jedna z mojich obľúbených pesničiek – Nightwish Turn Lose The Mermaids –

Drak nad hřbitovní šedí
Na konci šňůry daleko, tak daleko.
Dítě, stále se držící kouzla zrození a úžasu…

Vždy mám pri tejto piesni pocit, že už-už zachytím akúsi moju z hĺbky sa vynárajúcu spomienku. Podobne je to aj s keltskou hudbou, silne na mňa pôsobí.

 

Záverom…

A keď už som dnes taká utáraná, prezradím vám, čo počúvam práve teraz

https://www.youtube.com/watch?v=nC_sTCVxX3g

Jasné, keltská hudba, flauta. No schválne, počúvajte ju chvíľu – aj vy máte pri nej pocit, že idete prašnou cestou v jedno letné popoludnie? Ja teda hej – je to dávny čas a miesto – snažím sa chytiť tú moju unikajúcu spomienku, zas a znovu. Snažím sa to celé pochopiť. Som trochu vyľakaná z mojich zvláštnych nenáhodných náhod – až tak, že o nich v tejto chvíli mlčím…

 

 

Elena   Predná Hora, 22.11.2017