Niektorým ľuďom sa finančná motivácia zdá dôležitá.
V nocí z 30. na 31.1.2018 na Žarnovickej ulici v Bratislave ktosi brutálne utĺkol mačku. Ak si chcete zarobiť 800 eur – SOS linka pre zvieratá v núdzi tie peniaze ponúka tomu, kto im prezradí páchateľa Správu aj s fotografiami utýranej mačky a ponukou 800 eurovej odmeny za dolapenie páchateľa priniesla fb stránka SOS linka pre zvieratá v núdzi.
Tým ostatným poviem pár slov o istom generálovi, aj o efekte, ktorý je v našej spoločnosti hrozbou. A o slepej škvrne tiež.
Generál a vojak…
Možno poznáte ten príbeh – generál prísne potrestal vojaka za odtrhnutý gombík. S vysvetlením, že nejde „len o malú nedbalosť“ a „len o gombík“. Lebo pri slabom treste raz môže byť z tej malej nedbalosti veľká, ktorá by mu priniesla oveľa horšie dôsledky. Prísny trest zaručuje, že nedbalo konať nabudúce nebude.
Nuž, je tu istá paralela ku výchove detí. Ak dieťa vedieme bez hraníc, potom koná bezhranične. A ja si myslím, že utýranie „len zvieraťa“ je čin, ktorý nemožno bagatelizovať.
Slepá škvrna…
V tejto spoločnosti prehliadame násilie, bagatelizujeme zlo, a potom sa čudujeme, že narastá.
Odborne sa dlhodobo zaoberám problematikou extrémneho násilia, a uvedomujem si, že náš prístup ku násiliu a jeho páchateľom je zlý. Je slepou škvrnou neochota vidieť ako ním škodíme nielen obetiam, ale i páchateľom, aj spoločnosti – nám všetkým.
Existuje efekt „slippery slope“, nazývaný aj efekt snehovej gule, či kĺzačky. Podľa neho malé neriešené zlo narastá.A tam je zakopaný pes aj pri páchaní brutálnych činov.
Kedy vieme, že niekto robí pizzu?
Túto otázku som dala raz v mojom blogu. Keď má upečenú pizzu pred sebou na tanieri a ujedá si z nej? Alebo už keď kupuje korenie na pizzu?
A táto otázka je namieste i tu. Kedy vieme, že niekto je agresor? Až keď zabije svoju ženu, ako v minulotýždňovom bratislavskom prípade? Spamätajme sa, začnime vidieť zlo už v začiatku a vytrhajme mu korienky.
Akákoľvek bagatelizácia zla ho násobí
Pre mňa natrvalo zlým príkladom je situácia, kedy po ubití 3-ročnej Lucky podaktorí odborníci uvažovali, že páchateľ mal nešťastné detstvo. Nedáva to niekomu predsa právo utĺcť
dieťa.
A rovnako podľa mňa niet ospravedlnenie pre týranie zvieraťa. Moji starí rodičia žaby nenafukovali, ani ja. Vládla u nás úcta ku životu, ani len sliepky, čo sme doma chovali, sme nezarezali. A kapra sme na Vianoce v mojom detstve kúpili párkrát, no pustili sme ho vždy na Vianoce na slobodu. Pre mňa je týranie zvieraťa tak odporný čin, že jeho páchateľom by som pokojne odmietla akúkoľvek moju solidaritu a pomoc. A som presvedčená, že ak sa niekto takto zachová k bezbrannému zvieraťu, je otázkou času, kedy spácha ďalšie zlo.
Potvrdzuje to i nie tak dávna situácia medializovaného videa z istej slovenskej školy, kedy brutálne kopali 4 výrastkovia spolužiaka. Namiesto okamžitých prísnych postihov sa vec „ťahala“ tak, že medzitým už boli niektorí z nich trestaní za ďalšie výčiny.
Je úplne jedno, či to boli alebo neboli rómske deti. U nich už dávno, ešte v situácii „malej a bežnej“ agresie, mal okamžite nabehnúť prísny trest deťom i rodičom.
Áno, aj rodičov treba trestať…
Musíme sa v spoločnosti naučiť volať na zodpovednosť i rodičov, inak sa dočkáme od páchateľov čoraz viac zla.Veď dieťa vyrastá v rodine, má byť formované výchovou, nie je to hríbik, čo sa náhle objaví po daždi. Je potrebné po takýchto činoch prísne trestať i rodičov, aby si ľudia uvedomili, že svoje deti treba vychovávať.
Pretože na výsledky ich nepodarenej výchovy či nevýchovy doplácajú iní.
To najlepšie riešenie…
Na ťahu je polícia. Mala by z kamerových záznamov bezodkladne zistiť páchateľa. A potrestať ho.
Alebo bude zdatnejší v pátraní po tom gaunerovi nejaký statočný chlap, schopný páchateľa jednoznačne presvedčiť, že také konanie voči zvieratám sa mu v budúcnosti nevyplatí???!! Sú takí v Bratislave?
Záverom…
Nie, ja rovnako ako včera neverím, že také indivíduum bude raz dobrým rodičom. Dobrý človek neubližuje zvieratám, slabým a chorým.
Elena Praha, 4.2.2018