Viete aký je najťažší trest? Žiadne pokuty, verejné odsúdenie vinníka, väzenie, dokonca ani jeho smrť. O tom treste vám teraz poviem príbeh.
Zmrákalo sa, obloha temnela do fialovo šeda. Vzduch okolo Aerien víril v pradenách hmly.
„Poznať Moc, vládnuť jej a potom sa jej vzdať, dokázať jej odolať – to niekedy nie je jednoduché, verte. Ja však už neodkloniteľne poznám svoju voľbu. Viem, že Moc uchopiť už nikdy nechcem“ povedala. „Nech zlo čelí samo sebe“.
Zadívala sa do diaľky. „Previnil si sa zákonom Života, zabil si zákerne bezbranné zviera. Zlo vždy odoberá časť energie, nielen páchateľom, ale aj obetiam, ak sa ním zaoberajú ďalej. Nedovolím viac ťa podporovať svojim hnevom, ani svojim smútkom, dokonca ani bagatelizovaním tvojho skutku podaktorými. Nedovolím ti čerpať z toho energiu. Nechám ťa s tvojim zlom samého.“
Zdvihla ruku, pokojne, no rozhodne. „Privolávam ti schopnosť vidieť seba samého – vo chvíli, keď sa pozrieš do zrkadla, budeš sa naozaj vidieť. Vidíš sa. Taký, aký si. Budeš niesť toto poznanie niesť v sebe, spomenieš si naň pri každom pohľade do zrkadla, nedokážeš ho vymazať, ani prehlušiť.“
Sklonila hlavu, sústredila sa na víriacu hmlu. „A odovzdávam ťa spravodlivosti – ponechávam sa samotného čeliť následkom tvojho činu“.
Spravodlivosť Zámeru sveta je vždy tým, čomu páchateľa ponechať je preňho najťažším trestom. Je bremenom, ktoré si naložil sám, a niet nikoho na svete, koho by za to mohol obviniť. Veľmi skoro pochopí, čo to znamená…
Elena Revúca, 5.2.2018
K diskusii:
Deltoid, toto je maximálny možný trest, ktorému bude čeliť bez ohľadu na dušu, inteligenciu, či čokoľvek iné. Je to veľmi silná voľba. A ja Ti píšem úprimne – toto som nespravila ani lekárke, ktorá zavinila smrť môjho syna. Ponechala som ju spravodlivosti svetských súdov. Je to naozaj mimoriadny trest, a páchateľ sám to čoskoro pochopí…