Poznáte ten pocit, keď fúknete do púpavy a páperovo snehobiele semienka sa rozletia na všetky strany, vietor ich nesie, niektoré pomaly klesajú k zemi a iné letia do ďaleka? Tiež hten pocit milujete tak ako ja?
No tak v tejto chvíli urobíme práve také „fuuuuu“…
Že prečo? No, lebo.
Fuuuu…
Nuž, moje fuuuuu je teraz o potrebe trochu si vydýchnuť v medzičase písania. A tak vám prezradím niečo o mojich dvoch nových knihách. Dostala som ich včera k narodeninám. Jednu o životnej filozofii lagom, čo znamená „tak akurát“, druhú o životných skúsenostiach veliteľa SEAL.
Tak o tej druhej knihe vám teraz pár slov poviem. Už samo meno autora mi je koincidenčne blízke, lebo ja havrany milujem – volá sa William H, McRaven. A jeho kniha Budíček! Ustlat! Nabít! Zajistit! hovorí o tom, čo pokladá v živote za naozaj dôležité, a o desiatich pravidlách na zvládnutie výziev života.
Autor knihy je skúsený veliteľ, slúžil viac ako 30 rokov v špeciálnych jednotkách SEAL amerického námorníctva. Pošepkám vám teraz jednu jeho radu – poukazuje na dôležitosť pevných štruktúr života a hovorí, že ak chcete zmeniť svoj život, a možno aj svet, začnite každé ráno tým, že si vzorne usteliete posteľ. Pokladám to za moc múdry nápad, robiť zodpovedne každodenné maličkosti.
Ďalšou z jeho myšlienok je, že ak chcete zmeniť svet poohliadnite sa po niekom, kto vám pomôže pádlovať. Nad tým uvažujem veľa, lebo úplne inak budujete záhradu, ak vám niekto pomáha rýľovať, sadiť a polievať, ako keď vám nikto nepomáha, či dokonca ktosi podkladá nohy. Je veľké šťastie nájsť v živote podporujúceho partnera, s ktorým zdieľame zmysluplné veci a rastieme.
A z jeho myšlienok do tretice – poukazuje, že dôležité je len to, aké veľké máme srdce, my či tí druhí. Pokladám to za pravdivé, život nás učí, že tou pravou mierou životného šťastia a pevnosti každého vzťahu je, nakoľko sú ľudia čestní, zodpovední a láskaví.
Ak som cez víkend písala príbeh o vojakovi, generálovi a odtrhnutom gombíku, tak táto kniha tú moju myšlienku potvrdzuje. Disciplína a výchova znamená naozaj veľa. Každé ráno ustlať vzorne posteľ je správnym vykročením do nového dňa. Nedbalosť a nezodpovednosť je potrebné trestať. Nie sú tými správnymi sprievodcami človeka na jeho ceste za životným šťastím – je nimi práve zodpovednosť a dôslednosť. Chýbajúcu výchovu nič nenahradí, ukáže sa skôr či neskôr.
Áno, darebáčiny by sa mali trestať…
Medzi ne nepochybne patrí aj ubližovanie zvieratám. A nemyslite si, že je to ojedinelá vec. Aj dnes ráno cestou do práce – včasráno, ešte za tmy, autobus prichádzal na námestie v Muráni, a tam stál zmätene na kraji cesty čiernobiely psík. Nevedel kam ísť, vlastne ani nemal kam, lebo nastupujúci ľudia hovorili o tom, že ho zrejme ktosi vyhodil z auta.
Poviem vám, že toto je jedna z vecí, pri ktorých by ste ma neudržali ani reťazou – ak vidím niekde ubližovať zvieraťu, trpieť zviera. A tak som ešte kým bus prišiel do Revúcej stihla zistiť číslo revúckeho útulku, poslala im správu, a pre istotu obvolala aj Zelenú vlnu, aby šoféri jazdili opatrne. Nie, ja nechcem ľahostajne prechádzať okolo a kývnuť rukou „veď je to len zviera“. Aj teraz mi pobieha v myšlienkach ten bezradný psík. Veľmi si prajem, aby bol v poriadku, a kdesi v bezpečí…
Záverom…
Ach, áno, všetko v živote má svoj hlboký zmysel…
Vrátim sa k tej knihe a dám ešte niečo z múdrostí starého veliteľa – hovorí: nikdy, nikdy, nikdy, nikdy to nevzdávajte. Ak chcete zmeniť svet, ukážte v tých najťažších chvíľach, čo vo vás je…
A ak ste videli video, ktoré som spomenula v rannom blogu, tak viete ešte jedno – to vám Cheiron šepká, že práve o tom sú tie najťažšie chvíle, aby ste ukázali, čo vo vás je…
Elena Predná Hora, 8.2.018