Cestou 7. – Exekučné amnestie I.

Tí praví kriminálnici sa na nás usmievajú z televíznych správ. Nie dnešných  – čo ste – každodenne. Dnes porozprávame o nich, aj o exekučných amnestiách. A o tom, čo by bolo ozajstným riešením problému.

Hnusí sa mi to vymývanie mozgov napríklad ako predvčerajšími správami „o chudákoch veriteľoch, ktorí v dobrej viere požičajú – a potom márne čakajú na svoje peniaze“. Samozrejme, že tento vysoko spravodlivý štát  ich práva potrebuje viac chrániť voči tým nečestným dlžníkom, preto šupom zmenil zákon.

Tak sa v dnešnom blogu pozrime, ako je to s tými „chudákmi veriteľmi“, aj s tými potrebnými opatreniami naozaj. A samozrejme aj s pomocou štátu v riešení závažného celospoločenského problému exekúcií…

Exekúcie zavalili Slovensko…

Exekúcie sa stali vleklým a závažným problémom mnohých Slovákov. Vlastne nás všetkých, lebo na mnohé nevymožiteľné exekúcie v konečnom dôsledku doplácame.

Týkajú sa státisícov ľudí. Nájdu sa aj takí, ktorí majú viacero exekúcií. Kdesi som čítala dokonca správu o rekordmanovi, ktorý má až 143 exekúcií. Otázok pri riešení tohto problému je viac ako dosť – tak sa na niektoré z nich pozrime.

Poskytovanie pôžičiek

Predovšetkým treba uviesť na pravú mieru „obraz veriteľa“ – nie sú to chudáci, ktorí komusi požičajú svojich pár poctivo zarobených peniažkov, odkladaných na truhlu. Nesplácanie dlhov je nejednoliaty problém, tvoria ho

1. Záväzky voči Sociálnej či zdravotnej poisťovni – to by som pritvrdila účinným konaním, ktoré znamená rýchlosť

• Ak niekto nezaplatí povinnú platbu ako právnická osoba do troch mesiacov, je nutné mu postaviť činnosť.
• Ak neuhradí dlžné sumy do ďalších troch mesiacov, alebo neplatí naďalej, potom je nutné zrušiť trvale činnosť jeho firmy – a vlastníkom aj zodpovedným manažérom dať zákaz podnikať ďalších 10 rokov. T. j. ak má niekto 5 firiem, a v jednej neplatí, bude musieť zrušiť všetky. A nebude môcť zakladať žiadnu firmu 10 rokov, ani v nej pôsobiť v jej vedení.

1. Dlhy voči bankám – tu podľa mňa najčastejšie život doženie dlžníka do ťažkej situácie, kedy pôvodnú schopnosť splácať stráca – to by som pritvrdila účinným konaním, ktoré znamená podpora

• banky sa snažia obvykle s dlžníkmi dohodnúť a hľadajú riešenia,
• ak niekto nezaplatí povinnú splátku, bude mať možnosť ju odpracovať, ak je zamestnaný, tak prácou po pracovnej dobe, štát by mu poskytol možnosť práce vo verejnoprospešných službách,
• banka by dostala len pôvodnú dlžnú sumu bez navyšovaných úrokov. Banky by preto boli nútené naozaj realisticky hodnotiť sumy, ktoré poskytujú.

1. Dlhy voči nebankovkám – práve tam je veľký problém z môjho pohľadu, to by som pritvrdila účinným konaním, ktoré znamená tvrdá kontrola

• Pokladám za podvodné konanie, ak niekomu požičiavajú nebankovky bez zohľadnenia jeho reálneho príjmu a záväzkov.
• A tiež pokladám za podvodné konanie, ak nebankovky poskytujú pôžičku človeku, ktorý má partnera – manžela či manželku, bez písomného súhlasu a dokonca akéhokoľvek vedomia toho partnera. Tento problém potom postihuje mnoho rodín – lebo partner, ktorý si žiadnu pôžičku neberie, v konečnom dôsledku nesie spoluzodpovednosť za jej splácanie.

Prečo podľa mňa sú nebankovky korene zla?

Nuž spravodlivosti sa mnohí ľudia nedovolali nie preto, že by boli v nepráve, ale ako to už na Slovensku chodí – iba preto, že súdne konania sa vliekli roky, ani trestnoprávna zodpovednosť právnickým osobám nehrozila, tak aký problém…

Kladiem si často otázky, ktoré sa týkajú nielen koruny problému, ale aj jeho koreňov. A napadla mi preto úplne hnusná spomienka – nebol to práve náš terajší pán prezident, ktorý na Slovensko dotiahol „podnikanie a la nebankovky“? Dokonca myslím, že podnikal takto cez niekoľko nebankoviek – a jeho brat je vraj dodnes predsedom predstavenstva celého CFG. Tak počítajme – Tatra Credit, Quatro, Triangel, Slovenská požičovňa, Slovenské kreditné karty. Neskôr ich VÚB-čka odkúpila a neskoršie zlúčila do Consumer Finance Group, s predajnou cenou údajne až 1,7 miliardy korún. A spolumajiteľom akejsi nebankovky v Česku bol pán prezident ešte v roku 2014, presnejšie v nebankovke Tegey Money – prevalilo sa to v tej dobe kvôli pokutovaniu firmy, ktorej klienti úrok údajne až štvornásobne preplácali.

Súdy v SR viackrát potvrdili protizákonnosť zmlúv nebankoviek z čias jeho podnikania, dokonca vo viacerých ich bodoch, ako sú

• neprimerane vysoká výška sankčných úrokov,
• zmluvných pokút,
• úroku, ten dosahoval v niektorých prípadoch až dvojnásobok oproti bankovým úrokom,
• rozhodcovských doložiek (v zmysle Smernice Rady Európy z roku 1993).

Koho baví študovať, pár rozsudkov na dlhé zimné večery… 8Sžo/40/2011, 3Sžo/19/2012, 6Sžo/39/2012, 8Sžo/2/2013, 6Sžo/21/2013…

Záverom…

Druhú časť úvahy dám nabudúce. Povieme si o koreňoch zla, aj o tom, čo podľa mňa treba spraviť…

A hej, niekedy aj menšie zlo je príliš veľké…

Elena  Predná Hora, 9.2.2018