Sviatok zamilovaných, sviatok lásky či Lásky je ten Valentín? Podaktorí ho odmietajú ako „americkú tradíciu“, iní zasa tvrdia, že lásku prejavovať treba každodenne a tak načo Valentín. Nuž, ja si myslím, že Valentín je dôležitým dňom. Poviem vám teraz, prečo si to myslím. A prezradím vám aj, prečo je pravá láska ako šafrán.
Jasné, trochu vo valentínskom predstihu, veď ja už som taký vodnársky vizionár. A kým tému dokončím, aj Valentín bude. Niečo poviem dnes, a niečo nabudúce…
Pravá láska je ako šafrán…
Predstavte si polievku – môžete ju variť len z kocky bujónu a rezancov. Alebo do nej prihodíte trochu zeleniny. Ale so šafránom je polievka výnimočná – existujú kadejaké napodobeniny – ale jej pravá farba i chuť je ničím nenahraditeľná.
Pravá láska je ako šafrán, iba znalec ho rozozná, ocení a vyhľadá. Tým ostatným stačí v polievke života kocka bujónu…
Sú také dni…
Valentín je pre mňa dôležitým dňom.
Sú také dni, míľniky na našej ceste, ktoré nám pripomenú niečo dôležité – narodeniny či meniny pre nás blízkych ľudí, či nejaké osudové okamihy našej životnej cesty. Pravdaže, silu lásky neukazuje cena ani častosť darčekov. Valentín by nemal byť len o darčekovaní, a darčekovanie by nemalo byť len o tomto sviatku. Pre mňa je pripomenutím si dôležitosti aj cennosti Lásky v našom živote.
Úprimne – kto z nás v živote netúžil po láske? Býva to často dlhá cesta, kým človek nájde tú pravú – a podaktorí ju ani nenájdu, zaviaznu vo vzťahoch „bujónových“, nepravých v štýle „nebyť sám“ alebo „veď si celkom rozumieme“ – lebo majú strach vykročiť za niečím naozaj jedinečným…
Pre mnohých z nás stačí obyčajná zamilovanosť, aby uverili, že tento raz… A tak blúdia vzťahmi, majú ich neraz veľa, však príležitosť je na každom rohu – a vytráca sa tým pre nich vzácnosť vzťahu, aj cena pravosti. Zamotávajú sa v bludnom kruhu. Pretože nesú na pleciach záťaže minulosti, všetky tie vzťahy – až do doby, kým sa s nimi definitívne nerozlúčia. Až keď vo svojich predstavách všetkým doterajším vzťahom poďakujeme za všetko cenné, čo nás naučili a čo nám poskytli, necháme ich definitívne odísť. Až keď sa pustíme minulosti úplne, môžeme naozaj vykročiť ku budúcnosti.
Niektorých bolestná skúsenosť vo vzťahu zastraší, a tak si zakrývajú oči pred tým, čo majú spraviť – vykročiť. Nedôverčivo postávajú na mieste, hovoria si, držiac sa pevne „logiky a zdravého rozumu“, že už nikdy nedajú šancu nikomu, aby im ublížil. Zámer sveta nás vtedy oveje nečakane poznaním -, povie „k tebe sa nedá ísť cez logiku“ a prejde srdcom. Vy náhle viete, že pravá láska je ruka, ktorá vás drží jedinečne, nenahraditeľne – a ten pocit vás od tej chvíle už navždy sprevádza…
Strach je prirodzený, lebo nás pri tom hľadaní život doráňa, učenie sa býva niekedy náročné. No vo chvíli, keď sa na svoje rany a jazvy pozrieme ako na to, čo nám pomáha a pochopíme, čo nás naučili, vzdávame sa všetkých náhradných „vzťahov“, lebo máme silu s dôverou k Zámeru sveta vykročiť ku tomu pravému, šafránovému. Pravým partnerom nášho života je náš dvojplameň.
Niekedy si kladieme otázku, kto ním je. V skutočnosti už od začiatku ho naša duša rozpozná. To, čo nám bráni v spojení, je naše Ego, ktoré hľadá rozumové argumenty prečo áno a nie, či rôzne životné okolnosti, ktoré nás nepustia k nemu, kým nie sme dostatočne zrelí. Dôvod je prozaický – aby sme ho nezranili svojou nezrelosťou – pretože zranenia vo vzťahu ničia úctu a dôveru, a je to nevratný proces v každom vzťahu. Po strate úcty a dôvery vzťah je už len trápením, ktoré signalizuje našu neschopnosť „pustiť sa“ a s tým spojený nedostatok sebaúcty. V tom je ukrytá aj odpoveď na to, ako odlíšiť dvojplameň od karmických vzťahov. V tých nepravých, karmických vzťahoch sme zraňovaní a zraňujúci, dvojplamenný vzťah je obojstranne podporujúci, preto dvojplamene dokážu budovať veľké veci – a tie sú ich spoločným predurčením, takže ak pochopíte svoje poslanie, odhalí sa vám aj váš dvojplameň.
Niekedy si môžete klásť otázku, prečo sa k svojmu dvojplameňu nie a nie dostať? Nuž, odpoveď je jednoduchá.
Cesta ku dvojplameňu je rozprávková.
Nabudúce vám o tom poviem viac…
Elena Predná Hora, 10.2. 2018