Áno, je to tento raz čas, ktorým vechslujú ako komu napadne ruky dvíhať.
Som človek skorého ranného času, hovorím hneď na úvod. Naozaj ho milujem. Milujem svitanie, nepotrebujem ponocovať a vyspávať do poludnia. Je preto zrejmé, na akej strane by som stála v polemike, či letný čas áno, alebo nie. Letný, letný, letný…
Tak o tom teraz pár slov…
Rekviem za letným časom…
Štatistiku odporcov zmien času nepokladám za veľký argument – pretože ak je aj pravdivý údaj o 20 percentách ľudí v Európe, ktorým zmena na letný čas spôsobuje komplikácie, je tu predsa 80 percent tých, ktorí ťažkosti nemajú. A nevieme veru, koľkým z nich je striedanie času príjemné. Ani to, koľkí medzi nimi by boli ľudia mojej krvnej skupiny, ktorí by – ak už sa má ponechať nejaký čas stabilne – zdvihli ruku za ten „letný forever“. Nuž tak je to so štatistikami.
Viete si predstaviť, koľko percent ľudí na Slovensku by sa pridalo k „ľuďom s ťažkosťami“, ak by sme im napríklad dali otázku, či im spôsobuje ťažkosti výška daní a odvodov? Percentuálne by to násobne predbehlo tú časovú zmenu, som si istá. A napriek tomu ich nikto neznižuje. Takže argument na zmenu pre mňa nie je o tých percentách „zimnočasuchtivých“.
Jasné, aj ďalších argumentov dali „zimnočasníci“ mnoho, ako škodlivo mnohostranne vplýva údajne ten letný čas – o zvýšenej spotrebe energie aj pohonných hmôt, zvýšenej produkcii CO2, aj náraste počtu infarktov či porúch spánku, a s tým súvisiacich depresií aj samovrážd.
Platí na mňa jeden ich argument – ja viem, že je to bežný pásmový čas a letný bol jeho posunom o hodinu. Ale niekedy skrátka milujem osobitosti, a letný čas je jednou z nich. Dostal sa do môjho srdca, a ak sa niečo naozaj dostane do môjho srdca, tak ho stadiaľ nikdy len tak bezdôvodne nevyhodím. Som človek pevných koreňov.
Viem, že rozhodnutie definitívne nepadlo, len preskúmanie sa očakáva. A reálna definitívna zmena údajne od roku 2020, som v tomto smere ale skeptik.
Nie, nejdem „zimnočasníkov“ naštvávať detailnou psychologickou analýzou potreby osobnostnej pružnosti vo vzťahu ku zmenám, či problematiky prehnanej sugerácie si ťažkostí. Bolesti hlavy, nechuť do jedla, nervozita, zmena biorytmov, ach. Jediní, komu to beriem, že majú ťažkosti reálne, sú ľudia s autizmom – tým spôsobuje problém akékoľvek narušenie stereotypov…
Nuž dobre, veď nemeňme dookola, ale nechajme letný čas.
V prospech letného času hovorí dosť argumentov – viac slnečného svitu, lebo dlhšie máme slnko po 19. hodine. Až 170 dní je to oproti 100 dňom, ktoré by sme mali len so zimným časom – ako uviedol poslanec Nagy (www.tvnoviny.sk/…/1905991_europoslanci-vyzvali-na-prehodnotenie-striedania-zim…).
Kiež by ľudia menili radšej niečo rozumné, ach…
Záverom…
Túžim v tejto chvíli po vychádzajúcom slnku. Žeby preto, že sa cítim k smrti upísane po víkendovom písacom maratóne mojej nočnej práce, ktorú som ktovieako neposunula, a tak mi termíny berú dych? Neviem, možno.
Jedno je isté – ja sa na letný čas teším. Už cítim jeho dych v tomto zasneženom temne večera. A moc si prajem, aby zostal natrvalo…
Vítam ho radostným mávaním a jednou z mojich obľúbených piesní – práve ju počúvam –
Loreena McKennitt – Night ride across the Caucasus
Áno, áno, pri tej piesni mám pocit, že kráčam v ústrety niečomu úžasnému, silnému a neodvrátiteľnému.
Niečomu ako letný čas…
Elena Predná Hora, 11.2.2018