Pokračujeme dnes v téme, ktorú som načala v minulom Dni plnom slnka 6. Dnes o tom poviem viac.
Každý nám niekedy ublíži…
Na úvod poďme spolu pochopiť jednu vec, ktorú často nesprávne popisujú i kadejaké príručky o pravých partneroch.
„Každý nám niekedy ublíži“ znie tá múdrosť. Prezradím vám teraz – môžete mať na niektoré veci rozdielne názory, no váš dvojplameň vám nikdy neublíži vedome, je podporujúci. Dvojplameňu by ste nikdy v živote nechceli vedome ublížiť – a ak mu ublížite, cítili by ste bolesť. Je to puto zvláštnej krehkosti, nemá tam miesto ponižovanie, urážanie, nečestnosť. Tým sa líši dvojplameň od nepravých vzťahov, v nich sme dlhodobo zraňovaní a zraňujúci.
Dvojplameň je k nám komplementárny – t. j. v niečom je našim protipólom. A je na to dobrý dôvod, Zámer sveta vie, čo robí. Dvojplameň je výnimočná súčasť našej cesty k zrelosti a zmysluplnosti života. Len s ním sa dostávame ku svojmu pravému životnému poslaniu a jeho uskutočňovaniu. Preto je ten vzťah maximálnym využitím nášho vzťahového potenciálu, aj život s dvojplameňom je maximálnym využitím nášho životného potenciálu. A vytvorenie vzťahu s dvojplameňom je maximálnym rozvojovým zdrojom – vystavuje nás ceste skúšok, kým sa k nemu dostaneme. Preto je vzťah s dvojplameňom len možnosť, lebo nie každý získa dostatočnú zrelosť, aby to pochopil a uskutočnil vo svojom živote…
Prečo sa ku svojmu dvojplameňu nie a nie dostať?
Nájsť svoj dvojplameň môžeme len na určitom stupni vlastnej zrelosti. Dovtedy sme „slepí“, môžeme ho aj stretnúť a minúť, nerozpoznať. Až na určitom stupni vlastnej zrelosti sme schopní ho uvidieť ako niečo výnimočné v našom živote.
Lenže akoby nám osud hádzal polená pod nohy. Minule som napísala, že rôzne životné okolnosti nás nepustia k dvojplameňu, kým nie sme dostatočne zrelí, aby sme ho nezranili. Spojiť sa s ním trvale nám Zámer sveta dovolí, až keď postúpime na ešte vyššiu úroveň zrelosti. Úroveň bezpodmienečného prijatia. Deje sa to preto, lebo vzťah dvojplameňov je samou svojou podstatou o bezpodmienečnom prijatí. Bez obojstrannej schopnosti bezpodmienečne sa navzájom prijímať sa puto neaktivuje – tak ako nenaštartuješ auto bez pohonnej hmoty.
Že ako to s tým dvojplameňom funguje? No – videli ste nejaký diel súťažného seriálu Pevnosť Boyard? Priznám sa, že ja som videla kedysi dávno, dávno jediný diel – ale presne tak to funguje na našej ceste ku pravému partnerovi.
Najskôr vydolujú z účastníkov, aký je ich najväčší strach, a potom ich nechajú, aby mu čelili. Prejdeš, alebo neprejdeš? Nájdeš odvahu prekonať sám seba a dostať sa na svojej ceste ďalej? Veď nemusíš, môžeš to vzdať, zostať zaviaznutý…
Sme skrátka niekedy sami škodcami svojho šťastia. Vymýšľame si rôzne „logické stratégie“ svojho postupu vo vzťahu, „rozumné požiadavky na partnera“, staviame obranné múry – a sme za nimi potom zúfalo osamelí, či už sami alebo v kadejakých nepravých, nefunkčných vzťahoch.
Pretože presne takou pevnosťou Boyard nás prevádza Zámer sveta. Potmehúdsky sa usmieva na našej naivite. Vravíš, že nikdy, nikdy, nikdy by si nechcela chlapa, ktorý… ? A že by si v žiadnom prípade nechcel ženu, ktorá …?
Ááááá, vážne?
Pokojne si tam dosaďte tie svoje ilúzie, potom pochopíte, že to nie Osud a nie Zámer sveta, ale výlučne my sami sme si nalinkovali to, čím musíme ku svojmu dvojplameňu prejsť…
Máme v sebe kadejaké predsudky a strachy – a presne tie stavajú naše múry. Nášmu dvojplameňu niečo z toho Zámer sveta určite nadelí, aby sa presvedčil, či sme schopní ho prijať bezpodmienečne. Pretože pomocou dvojplameňa búra naše najhlbšie predsudky – presnejšie, ponúka šancu nám, aby sme si ich búrali…
A je tam ešte jeden paradox – ale ten vám teraz neprezradím. Čas pokročil, a ja mám dnes pred sebou ešte toooooľko písania v mojej nočnej práci…
Záverom…
A čo dnes na záver?
Hm, hm, hm – viete už, aká je tá pravá rozprávka, ktorou sa dostaneme ku svojmu dvojplameňu? Ešte nie? Ak chcete, dajte do diskusie pod článok nejaký tip o tej pravej rozprávke, aj s dôvodom, že prečo práve tá rozprávka.
Ja vám tú správnu odpoveď napíšem nabudúce…
Elena Predná Hora, 12.2.2018