Ako v tomto štáte ktokoľvek môže robiť čokoľvek – znel by podnadpis.
Nie, nie, nie – nebude to o kráľovi z príbehu o pyšnej princeznej, aj keď výrok je pôvodne jeho. Ibaže, spomeňte si, kto sa ním na Slovensku zjavne inšpiroval v minulých rokoch?
Vážne neviete, o kom to dnes bude? Predsa o najnovšom slovenskom Vševedkovi, o signáloch, ktoré touto zázračnou premenou vláda občanom dáva, a o nás samých.
Minister pre všetko Drucker…
Odhliadnuc od toho, že správny chlap z boja neuteká, ak sa ktokoľvek rozhodne nejaký rezort do poriadku dať, tak by tam mal zotrvať počas celého obdobia, aby sme mohli objektívne posúdiť, nakoľko svoje sľuby zrealizoval.
Predvčerajší článok v Pravde s názvom Drucker tvrdí, že sa bude radiť pomenoval veci výstižne. Drucker ako minister zdravotníctva mal postaviť zdravotníctvo na nohy. Nuž, poviem to slušne – má niekto z vás pocit, že slovenské zdravotníctvo stojí pevne na nohách? Mne pripadá, že v tom najlepšom prípade je na kolenách, v tom horšom a realistickejšom je vyvrátené hore nohami.
Napíšem vám o tom viac už čoskoro v samostatnom blogu, ako slovenské zdravotníctvo skutočne vyzerá.
Zostaňme teraz len pri jeho – teda už bývalom jeho – ministrovi. Vyvoláva to u mňa celý rad otázok. To skutočne strana Smer nemá žiadnych morálne a odborne prijateľných ľudí, že z postu na post prehadzuje nestraníka Druckera? Navyše v situácii, kedy zdravotníctvo na Slovensku vonkoncom nedal do poriadku?
Polyhistori zjavne nevymreli…
Teda, posledný bol údajne u nás Matej Bel, ale tomu neverte. Ja študujem toľko rôznych oblastí kvôli mojej nočnej práci, že tak na polpolyhistora by som to dala. A jednoznačne polyhistorom byť musí náš staronový minister, niekdajší minister zdravotníctva a najnovší minister vnútra.
Poviem vám, rozosmiala som sa, keď som to počula po prvý raz, myslela som, že je to vtip. Bohužiaľ, nebol. Ak bude takým spôsobom, akým riadil zdravotníctvo, riadiť aj vnútro, tak to sa máme na čo tešiť.
Spomínate si na jeho spôsob riadenia? Odvolával a sľuboval, potom sľuboval a odvolával. A raz sme nevedeli, či to, čo aj s vážnou tvárou (inú ani nikdy v televízii neukázal) vyhlásil v jeden večer, bude platiť aj na druhý deň ráno. Ej, veruže neplatilo.
Je schopný? Obávam sa, že kadečoho.
Budem sa radiť…
Nápad teraz už ministra vnútra Druckera, že sa síce nevyzná v problematike tak náročného rezortu ako je vnútro, ale bude sa radiť, je hodne inšpiratívny aj pre nás.
Teda ja som sa konkrétne rozhodla na základe jeho príkladu, že by som mohla vyraziť reprezentovať na majstrovstvá sveta Slovensko trebárs v kanoistike, vzpieraní, či v karate. Alebo žeby v krasokorčuľovaní? V živote som nestála na korčuliach, ale to predsa vôbec neprekáža, budem sa radiť…
Záverom…
Prečo práve jedenástka Cirkusový kôň? Milujem kone, najviac mustangy, prirodzené, slobodné a nespútané. Mám moc rada aj tú rovnomennú pieseň Mariky Gombitovej, naozaj moc.
A no dobre, budem úprimná, osud nás vždy nasmeruje tam, kam chce. Ak sa nedokážeme odhodlať vykročiť, tak nás postrčí.
Ach, hej, tá pieseň je príbeh. A takto začínal…
„každý večer o pol ôsmej hopsá deťom valčík o sne…“
Elena Predná Hora, 24.1.2018