Tento raz začnem priam anjelsky. Takže nie bývalým premiérom Ficom, ani Troškovou, ale našim žiaľ ešte stále prezidentom Kiskom.
Denník Pravda priniesol článok s vyjadrením bývalého premiéra Fica s názvom Prezident ma niekoľkokrát oklamal. Ale rozhodne to nie je len o ňom, sú to všetky tie veci, ktoré sa s ním preukázateľne spájajú – daňové „omyly“, úžernícke spoločnosti, postup a postoj v kauze pozemky…
Poviem to otvorene, ako vždy – a tvrdo – je to výsmech akejkoľvek morálky, ak v jej mene v tomto štáte rozhoduje človek, ktorý ju verejne pošliapava.
Pokladám za hanebné, ak sa prezident nespráva čestne…
Lebo má reprezentovať i mňa v tomto štáte. A ja nechcem, aby ma reprezentoval človek, ktorý sa v kauze pozemkov pod Tatrami správa tak ako on.
Vyberám si, komu podám ruku – a pán Kiska by medzi tých ľudí nepatril.
Ako zlý sen…
Pripadá mi ako fraška, keď počúvam v televízii vyjadrenia, že sa pán Kiska rozhodne, či bude opäť kandidovať za prezidenta. To vážne, pán Kiska by o tom bol schopný vôbec ešte uvažovať?
Skutočne nemáme v tejto spoločnosti žiadne hranice morálky?
Čas odísť prišiel už dávno, teraz je už len čas vykopnúť…
Mali by sme žiadať okamžitý – pardon, bezodkladný – odchod pána Kisku z funkcie prezidenta. Keď on sám zrejme nemá dostatočné morálne hranice a základnú potrebu čestne konať, potom je čas, aby sme konali my – občania. Zjednoťme sily a žiadajme verejne, aby odstúpil.
Nemá morálne právo vyberať ľudí „hodných byť ministrom“, „hodných byť sudcom Najvyššieho súdu“, „hodných byť ocenení za prínos štátu“…
Lebo on sám podľa môjho názoru nie je hoden byť prezidentom. A ja si len kladiem otázku, či niekedy vôbec bol.
Naozaj často uvažujem o hraniciach morálky,
Ak nekonáme a len sa prizeráme tomuto úpadku spoločenskej morálky, vypovedá to aj o nás samých.
Verím tomu, že čestný človek má hranice, ktoré v živote neprekročí nikdy. Je síce pravdou, že sme ľudia a robíme v živote chyby, ale je rozdiel medzi presolením polievky či zabudnutím kúpiť chlieb – a medzi klamaním bez zábran, podvádzaním, hrubou nečestnosťou. A my sa v živote ako jednotlivci vo vzťahu ku iným ľuďom, aj vo vzťahu ku spoločnosti učíme odlišovať „ľudské chyby“ od „morálnych a hodnotových nedostatkov“. Lebo ten, kto presolil polievku, môže chybu napraviť a solí nabudúce menej. Avšak ten, kto klame, nemá vnútornú hranicu čestnosti a potrebu byť čestný, ďalšia nečestnosť je len otázkou času.
Pokladám preto čestnosť za jednu zo základných a najcennejších životných hodnôt. Spája sa mi so slovami spoľahlivosť, zodpovednosť, úprimnosť, pravdivosť. Je to pre mňa hranica, na základe ktorej ľudí púšťam alebo nepúšťam do svojho života, tak naozaj, hlboko. Áno, mám vybudovaný sklenený hrad – a rozhodne nie ktokoľvek sa dostane za jeho múry. Nie je to o tom, že by som ich posudzovala, ale o tom, že sa pre takými ľuďmi chránim.
A je podľa mňa rovnako podstatná hodnota „byť čestný“ aj vo vzťahu ku spoločnosti. Sociálne vzory spoločnosti vedú k jej rozvoju, alebo k jej úpadku.
Záverom…
Život nám ukáže nakoniec vždy pravdu. Je iróniou, ako nám dokazuje pravdivosť niektorých tvrdení.
Ak som v úvode po nastúpení pána Kisku do funkcie prezidenta pokladala za nepravdivé vyjadrenia médií, že „je to prezident, akého sme ešte nemali“ – tak teraz sa za svoj nesprávny úsudok verejne ospravedlňujem.
Médiá mali pravdu. Pán Kiska je skutočne prezidentom, akého sme na Slovensku ešte nemali.
Bohužiaľ, je to tak.
Elena Praha, 29.4.2018