Keď som začiatkom roka písala až dva blogy o téme ohňostrojovania na Slovensku – vyjadrila som sa v nich razantne o strojcoch ohňostrojov. Zjavne však nie dosť razantne.
Videli ste televízne správy v pondelok večer? Prípad z pondelňajších správ, ktorý sa stal v Predajnej. Šialený ohňostroj tam spôsobil smrť rysej matky a jej šiestich mláďat zo stresu. Myslela som aj na ne dnes v skorom ráne – na ich bezbrannosť voči ľudskej hlúposti a bezohľadnosti.
Presne k tomu prípadu z Predajnej sa v tomto blogu vyjadrujem.
Ohňostrojovanie…
Nezdá sa mi v poriadku, ak na Slovensku niektorá obec či mesto nemá pravidlá, obmedzujúce ohňostrojovanie. Lebo zjavne nemáme natoľko vyspelých všetkých ľudí, aby sa dokázali v živote správať normálne a ohľaduplne, dokázali fungovať bez kadejakých zákazov a príkazov sa.
Obvykle takéto besné ohňostrojové paľby robia tí, ktorí sa nedokážu kultivovane zabávať. O tom, že by mali brať ohľad na ostatných nemôže byť ani reči – ONI predsa TU chcú TERAZ ohňostroj.
Prípad z Predajnej…
Nevyjadrím sa o tom, kto ten ohňostroj zrealizoval, lebo nič slušné by som o ňom povedať nedokázala. Musí mať skutočne zúfalý život, keď potrebuje trieskať ohňostroje, aby vôbec cítil, že žije. Bola by som rada, keby vinník tej udalosti mal toľko odvahy, aby zverejnil svoju tvár a vyjadrenie ku udalosti, ktorú zavinil. Čo také úžasné sa v jeho živote udialo, keď musel otravovať široké okolie svojim ohňostrojom?
Záverom…
Je mi ľúto tej rysej mamy a jej mláďat, doplatili na niečí primitivizmus a egoizmus.
Ja skrátka vždy budem kopať za tých slabých a bezbranných.
Elena cestou do Prahy, 25.5.2018