Naša vláda, preferujúca politických nominantov, má obrovskú hanbu. Dnes vám natvrdo porozprávam, že za čo. Týka sa to aj vás, vašich deti a vašich vnúčat, milí čitatelia a VOLIČI.
No čo vám poviem – drak sa vracia. Nie v známom románe, zasa ja. Už dlhšiu dobu som plamene pritlmila, i tak silnú tému ako náš minulotýždňový otvorený list premiérovi http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2018/06/06/fukanie-do-pupav-2-treti-a-posledny-otvoreny-list-premierovi/ som dala bez nich. Ale teraz – cítite iskry a dym, ten šľahajúci oheň a víchor, ktorý sa dvíha pod mojimi krídlami?
Čo ten úsmev? Chýbali vám moje dračie plamene, však?
VUDPaP – alias Výskumný ústav detskej psychológie a patopsychológie…
Jediné odborné zariadenie na výskum dieťaťa, jeho správania a psychiky. Desiatky rokov práce jeho odborníkov, a vonkoncom nielen deťom zo sociálne zaostalého prostredia – robili veľa pre deti s postihnutím, pre deti s nadaním…
Venovali sa psychológii. Ibaže s príchodom nového pána riaditeľa tam zjavne dorazila aj zjavná psychopatológia. Odborníci sa začali sťažovať, že nielenže nerozumie odborným veciam, ale vznikajú aj problémy v komunikácii v súvislosti s jeho arogantným správaním.
Otvorene vystúpil s kritikou situácie docent Vlado Dočkal, čestný človek a kvalitný odborník. Pred časom som preto o tom všetkom napísala blog
http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2017/05/18/akoby-11-chliev-aky-tu-este-nebol/
Nie, pán kardiochirurg nešiel do vecí srdcom, ani po vznesenej kritike do seba, namiesto toho zaviedol disciplínu, že by mu mohol závidieť Mussolini. Jeho riadiaca činnosť spočívala vo vydávaní smerní, príkazov a zákazov. Prikázal všetku komunikáciu monitorovať a cenzurovať. Namiesto upokojenia situácie prepustil pred časom Dočkala, a s ním i 9 ďalších zamestnancov, ktorí sa postavili na jeho obranu. Dočkala nakoniec vyhodil – nevyšlo to hneď, no druhý pokus teraz bol úspešný. Minulý týždeň o tom písal denník N v článku Skúsený psychológ ruší sedenia s deťmi, vyhodili ho z práce po kritike nadriadených.
Včera sa počet odchádzajúcich odborníkov z VUDPaP zvýšil na 25, to je tretina zamestnancov. Tomu hovorím „úspešný riadiaci politický nominant“.
Pán kardiochirurg sa prejavil ako lekár…
A včera popoludní tam rodičia bojovali za svoje deti – stáli tam rodičia s deťmi, aj bývalí klienti pred bránami ústavu protestovali proti celej situácii. Podľa článku v denníku N s názvom Z ústavu detskej psychológie odchádza tretina zamestnancov, riaditeľa pred ústavom vypískali sa pán riaditeľ pokúsil hrdinsky čeliť problémom, ktoré zavaril sám sebe tým, že sa snažil z pracoviska nebadane vytratiť. S tými jeho problémami by mohol ísť kade ľahšie, ale žiaľ, zavaril ich aj celému zariadeniu, odbornej práci v školstve a deťom s ich rodičmi, ktoré v Detskom centre dostávali potrebnú odbornú pomoc. Čudujete sa, že ho naštvaní rodičia pri jeho „nenápadnom“ odchode vypískali?
Pán kardiochirurg sa prejavil ako lekár… Zmizol od zodpovednosti. Čo vám budem vravieť, my matky mŕtvych detí s tým máme v tomto štáte s lekármi svoje skúsenosti.
Poviem vám, je mi smutno…
Veľa som v poslednej dobe čítala i pracovala s témou pokory, vlastne i do Ružomberku som šla s projektom druhoatetestačky s tou témou.
Vo svete je trend lídrov „buď pokorný“, na Slovensku je trend „buď politický nominant“
Ktorá strana za toto prevezme zodpovednosť?
Pán kardiochirurg začal riaditeľovať odbornému výskumnému zariadeniu v čase, keď bol ministrom školstva pán Plavčan, zástupca to strany SNS. Tam máme hľadať korene pána kardiochirurga??? Nože dajte verejne vyjadrenie, pán Danko.
Alebo ktorá strana sa k nemu prihlási a postaví sa za tohto svojho nominanta?
Myslím, že za jeho nominovanie do funkcie by mal byť niekto potrestaný.
Dokedy im to, ľudia, dovolíme?
Rada by som riadila letectvo Slovenskej republiky. No dobre, v živote som nečítala o letectve nič. Ale však fotku lietadla som videla – a čoby, aj ozajstné lietadlá, prelietajú občas tam oblohou. Nerozumiem vonkoncom, ako sa tam udržia hore – ale keď budem v tej funkcii, dám to do poriadku. Možno vydám smernicu, že kvôli bezpečnosti sa budú presúvať len po zemi – a bez hluku. Postačí, ak vstúpim to tej správne strany, nie?
A teraz vážne – ide aj o vaše deti, vnúčatá, o našu spoločnú budúcnosť.
Dokedy im to, ľudia, dovolíme?
Tyrkysový svet…
Ach, hej, článok som písala v blogu o dúhe – takže dnešná kvapka dúhy je indigová, uvádzajú ju občas v dúhe. Neviem aký je rozdiel medzi indigovou a tyrkysovou. Naozaj neviem – tie farby sa mi skrátka pletú. Vygooglila som si to, iste, aj tú indigovú farbu – ja by som určite do dúhy dala tyrkysovú. Tyrkysovú mám rada, nosievam ju občas i dnes, je to taká zvláštne múdra farba, cítim v nej vnútorné svetlo. A hlbokú vnútornú čistotu – na pintereste som si priečinok s ňou nazvala Tyrkysový svet. Až do konca si chcem uchovať čistú dušu – detsky radostný pohľad na svet, ktorý vidí jeho zázraky a správať sa čestne. Neznášam nečestnosť v akejkoľvek podobe. Svetlá tyrkysová je pre mňa farba takého sveta…
No dobre, dám k nej ešte niečo naozaj hlboko osobné… Tyrkysové sú aj oči môjho draka, sýto tyrkysové – a je biely, úplne biely. Moc by som chcela, aby bol pri mne na konci mojej cesty.
Záverom…
Malá rada pre SNS – svojho kardiochirurga ponúknite do štruktúr NATO. V slovenskom školstve je nepoužiteľný.
Elena Predná Hora, 12.6.2018