So zatajeným dychom vnímame veci zázračne krehké. Rozprávkové, roztrblietajú život…
Hm, tie dnes pripomeniem – bude to o veciach presne takých zatajenodychových, podelím sa s vami o pár takých okamihov…
A presne k nim by som priradila aj ôsmu farbu dúhy – lebo ja by som do dúhy pridala ešte jednu farbu – bielo. Bielobielu.
Toto zatajenodychovo som nečakala…
Stávajú sa vám niekedy veci, akoby na rozhraní skutočnosti? Že si sami pre seba poviete – „nesníva sa mi to“?
Hm, mne sa to deje občas – napríklad dnes. Ráno som cestou na poradu našla pekný štvorlístok, stáva sa mi to.
A popoludní? Svetlanka zavzdychala, že by rada šla na huby, lebo konečne som minulý piatok kúpila košík na huby na jarmoku (mali prekrásny tmavomodrý, ten by som naozaj moc chcela – ale Jazmínka vyberala, modrý sa jej nepáčil – takže máme dvojfarebný, svetlohnedotmavohnedý). Už žiadna taška, máme košík…
A tak som so Svetlankou na huby vykročila – aj napriek tmavým mrakom, sľubujúcim dážď (ten by mi neprekážal, ale blesky áno, fakt z nich mám strach). Cestou do lesa dieťa spomenulo, že by chcela niekedy nájsť štvorlístok. Poriadne sa pozri – odpovedala som a zohla som sa v snahe nájsť jej nejaký. O chvíľu som mala v ruke kytičku – štvorlístky a päťlístky – fakt som ich nezrátavala. To i mňa dostalo do stavu „fúha“.
Zatajenodychovo pokračovalo. Mám moc rada jemné a krehké obrázky – i prekrásne obrázky drobnučkých myšiek. Dnešok mi umožnil zažiť si takéto zázračno naživo.
Sú prekrásne, však?
A hej, všetky fotografie sú moje.
So zatajeným dychom čakám…
Konštelačný pražský víkend. Naša skupina Delta je pre mňa silne inšpiratívna a prínosná. Navyše v nedeľu výnimočne i pre 1-2 mimoskupinových záujemcov, to nikdy nie je náhodné. Vždy sa to naskladá presne tak, ako to má byť.
A hlavne – budeme mať tému minulých životov, kdesi hlboko v srdci cítim, že bude pre mňa moc dôležitá. A tak už teraz na víkend myslím so zatajeným dychom…
Bielobiela…
Biela farba je pre mňa presne farba „so zatajeným dychom“. Mám ju moc rada. Nežná, čistá, môžeme si do nej premietať svoje sny. Ja ju vlastne vidím vždy tak trochu farebnú…
A myslím si, že by do dúhy mala patriť…
Záverom…
Dáme nejakú náhodne nenáhodnú myšlienku? Jedna z kníh, ktoré ešte len prečítam, z Prahy som ju dovliekla minule – a možno o nej aj niečo napíšem. Tú si nenáhodne otvorme.
Tak to mi fakt teraz zatajilo dych – Mistr Eckhard „A najednou víš. Je čas začít něco nového a důvěřovat kouzlu začátku.“
Neviem, či vám dáva tá myšlienka nejaký zmysel – pre mňa je to hlboký odkaz Zámeru sveta ku včerajšku (majster šaman by sa teraz zasmial, kebyže to prečíta…).
Elena Predná Hora, 19.6.2018