Súčasná úprava dôchodkového systému rozhodne nie je spravodlivá voči matkám, ktoré pracujú a zároveň zodpovedne vychovávajú deti. Strašenie úbohou budúcnosťou žien v dôsledku priznania úľavy ženám – matkám znížením odchodového dôchodkového veku je jedno veľké klamstvo.
V dnešnom blogu dám i návrh, ako problém riešiť.
Solidárny systém na Slovensku…
Solidárny systém na Slovensku v súčasnej podobe nemám rada v žiadnej oblasti – nevie urobiť jasnú hranicu medzi solidaritou, ktorá je oprávnená a zneužívaním, parazitovaním na systéme. Platí to tak v oblasti zdravotníctva, ako v oblasti sociálnej. Dlhodobo je solidarita zodpovedne pracujúcich a prispievajúcich využívaná ľuďmi, ktorí sa bez akýchkoľvek morálnych zábran riadia heslom „nedám nič alebo len minimum, ale dostať chcem maximum“.
Pozrime sa na to, ako nespravodlivo rieši táto spoločnosť v súčasnosti dôchodky žien.
Predvčerajšie televízne noviny…
Výklad sociologičky, ako by pracujúce ženy, ktoré by šli do dôchodku skôr za každé vychované dieťa, mali kvôli tomu žobrácke dôchodky je blud.
Pretože ak totiž matka pracuje a zároveň i zodpovedne vychováva deti, tak ROBÍ PRE TENTO ŠTÁT PRÁCE DVE. A štát by jej mal za obe práce zaplatiť.
Pozrime sa na dnešnú dôchodkovú situáciu u žien…
U mužov problém nie je, neodpracuje 15 rokov, nemá nárok sa starobný dôchodok a poberá len dávky v hmotnej núdzi. U žien sa starostlivosť o deti ráta do dôchodkového poistenia. T. j. môže nastať situácia, že žena celoživotne nepracujúca, zato s početným potomstvom, bude mať reálny vyšší dôchodok ako žena, ktorá celoživotne pracuje za nízku mzdu a vychová pre štát jedno či dve deti. O tom, že nejde o môj výmysel, ale o fakt, svedčia detailné výpočty v článku Starobné dôchodky nielen rómskych žien z roku 2015.
Plne s ňou súhlasím v tom, že v poistnom systéme nemá logické opodstatnenie solidarita pracujúcich s nepracujúcimi. Na rozdiel od nej si dokonca myslím, že by sa solidarita mala týkať aj dorovnávania medzi nižšími a vyššími príjmami len v obmedzenom rozsahu – nemala by sa týkať dorovnávania živnostníkom, ale len zamestnancom, ktorí odvádzajú odvody skutočne z reálnych príjmov.
Pani Navrátilová v článku zdôvodnila, prečo by starobný dôchodok nemal byť naskladaný len z náhradných dôb, či období s platením poistného štátom. Popísala praktický výpočet – dôchodok dvoch fiktívnych matiek – celoživotne nepracujúcej mnohodetnej Eržiky a celoživotne pracujúcej Jany, matky jedného dieťaťa. Štátom platené poistenie je z hľadiska výšky dôchodku výhodnejšie ako poistenie z nízkych vymeriavacích základov, platených v rámci zárobkovej činnosti . Tabuľkové prepočty to jasne preukazujú a dokazujú tiež, že tento systém bude čoraz nevýhodnejší pre pracujúce ženy
https://blog.etrend.sk/lubica-navratilova/starobne-dochodky-nielen-romskych-zien.html
Nepochybne zaujímavé a prínosné je pochopenie, ako postupy vlád robia z dôchodkového systému na Slovensku všetko možné, LEN NIE SYSTÉM.
Dlhodobá udržateľnosť dôchodkového systému, ktorou sa naši vládni experti na všetko tak radi oháňajú, totiž ukazuje, že slovenský dôchodkový systém funguje ako pyramídová hra. Nútene do neho dávame, pričom to, čo mnohí dostaneme, nebude ani zďaleka to, čo tam vkladáme. Menia sa pravidlá pre ľudí, ktoré v systéme pri ich vstupe boli nastavené – a ja len opakovane zdôrazňujem, že je to porušenie Ústavy.
Sám osebe v slovenskej praxi aplikovaný nápad zvyšovať dôchodky kedy nám napadne a o koľko nám príde vhodné, je s Ústavou v príkrom rozpore, lebo ako svojho času poukázal už Ústavný súd SR systém zvyšovanie dôchodkov musí byť všeobecne platný a dlhodobo uplatňovaný (Nález PL ÚS 16/19). Vláda ani parlament totiž nemajú právomoc rozhodovať o dôchodkoch a ich valorizovaní ľubovoľne – to si len oni myslia, že to môžu robiť, lebo neovládajú problematiku. Nemusím robiť diagnostiku, vizitku neodbornosti vystavil svojho času môj najobľúbenejší minister Richter (ako to robí ten chlap, že ma vždy vie rozosmiať???!!). Nie som zaujatá, potvrdzuje to o ňom aj už vyššie spomenutá pani Navrátilová v ďalšom svojom článku s názvom Hybridná valorizácia, ktorá rieši otázku aj aj. Popisuje presne ten istý prípad, ktorý mám na mysli ja – keď minister Richter vykladal, ako sa údajne Ústavný súd vo svojom náleze vyjadril, že sociálne práva sú PRAVIDLAMI TRETEJ GENERÁCIE (určite myslel práva, lebo pravidlá neexistujú). Keby niečo také Ústavný súd schválil a publikoval ako svoj nález, bola by to riadna senzácia, lebo sú to práva druhej generácie, pravdaže. Pre overenie – vystúpenie pána ministra z 18.10.2017 od 9:01:08 do 9:11:32 na 21 schôdzi v bode rokovania Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (tlač 664) – druhé čítanie
A teraz k tej otázke, ktorá sa týka toho ústavnoprávneho rozmeru, pretože to pokladám za veľmi dôležité v tejto oblasti. Pani poslankyňa, máme tu ďalší nález Ústavného súdu, ktorý hovorí, alebo Ústavný súd sa vyjadril, že sociálne práva sú pravidlami tzv. tretej generácie. Čo z toho vyplýva? Že štát má väčší priestor na úpravu podmienok ako pri základných ľudských právach. To je výrok Ústavného súdu. V kontexte tohto výroku sme pripravili aj túto novelu zákona. Áno, dočasnú, ale som presvedčený, že v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Toľko možno k tomu ústavnoprávnemu problému.
Nuž, čo k tomu dodať? Nie, toľko k tomu rozhodne nie, pán minister. Na súlad čohokoľvek s Ústavou nestačí Vaše osobné presvedčenie.
Upozornením na tento odborný lapsus chcem dosiahnuť dve veci:
Z môjho pohľadu by mal dôchodkový systém ísť viac v smere zásluhovosti, a to
Ideálnym riešením by bolo vytvoriť rodinné dôchodkové účty, kde by sa nevyužité peniaze presúvali generačne ďalej – v tom by bolo aj východisko, aby rodina motivovala svojich členov pracovať, vzdelávať sa a mať čo najlepšie platenú prácu, aj prispievať si na dôchodkový účet rodiny poctivo.
Môj návrh dôchodkového riešenia pre ženy:
Ak žena celoživotne nepracuje a nevychová deti, dostane len sociálne dávky namiesto dôchodku. Vek dôchodku sa jej môže počítať podľa schválenej hranice dôchodkového odchodového veku (t. j. 65 rokov?).
Ak žena celoživotne pracuje a nevychová deti, dostane dôchodok podľa zárobku, vek dôchodku sa jej môže počítať podľa schválenej hranice dôchodkového odchodového veku (t. j. 65 rokov?).
Ak matka celoživotne nepracuje
Ak matka celoživotne nepracuje, pretože sa stará o vážne choré dieťa alebo dieťa s postihnutím, opatruje ho celodenne, dostane minimálny garantovaný dôchodok a bonus za opatrovanie na úrovni 10% priemernej mzdy. Vek dôchodku sa jej môže počítať podľa schválenej hranice dôchodkového odchodového veku (t. j. 65 rokov?).
Ak matka pracuje
Takže, experti na dôchodky, vysvetlite, prečo by nemala pracujúca matka, ktorá vychová zodpovedne svoje deti, ísť do dôchodku za každé dieťa o rok skôr a mala by mať nízky dôchodok?
Len treba solidárny systém v dôchodkoch postaviť z hlavy na nohy.
Záverom…
Systém mnou navrhnutý bude spravodlivo výhodný pre pracujúce matky, ktoré zároveň aj zodpovedne vychovajú deti. Bude výhodný i pre spoločnosť, lebo jej cieľom je nielen dosiahnuť početnosť detí, potrebuje deti vychované, vzdelané a v dospelosti pracujúce.
V súčasnosti platnom systéme sú znevýhodnené ženy pracujúce a zodpovedne vychovávajúce deti.
Elena Predná Hora, 4.6.2018