Aké farby má náš život? Uvažujete nad tým niekedy? Ja áno, no veď práve v tejto chvíli. Tak o tom dám pár slov. A pravdaže aj o tom premiérovom partnerovi poviem niečo.
Život je pestrá zmes farieb?
Trochu modrej, trochu zelenej, trochu zlatisto žltej a potom zasa pár kvapiek červenej…
No možno, predstava pestrofarebnosti života mi pripomína môj výhľad z okna v tejto chvíli. Trochu realistickej hnedej a sivej, ako na domčeku naproti, kôpka čiernej ako silueta stromu, týčiaceho sa na briežku, aj nežne ružovej ako oblaky plávajúce nebom, a veľká kopa rozžiarene zlastistobelasej ako dnešný deň pomaly zhasínajúca obloha…
Moje videnie sveta je však skôr o živote ako kvapke rosy – pod tým správnym uhlom pohľadu sa roztrbliece. A naozaj dúhovo zažiari v každej životnej situácii, ak dokážeme vidieť veci, za ktoré môžeme byť hlboko vďační. Ja si to uvedomujem už dlho, a nevnímam každodennosť ako stereotyp, vnímam tie dúhové záblesky.
Veru, milujem trblietanie a svetielka a tak a dúhovo. Veď pomaly už druhú sériu blogov s dúhou v názve končím. A ak nejaké veci práve dnes bilancujem, tak na to mám veru dôvod. Život ma zasa kamsi postrkáva – cítim, hoci nerozumiem. Nenáhodne náhodné otvorenie knihy – šamanskej (večer ju začínam čítať) mi to len potvrdzuje – názov kapitoly znie Záväzok voči svojej ceste a motto pod nápisom hovorí, že „vždy máme na výber – buď si zvolíme odhodlanosť, alebo strach.“ Je to tak – ak sa pre niečo rozhodneme, musíme za tým vykročiť.
Šamanizmus ma zaujíma oddávna…
Naozaj zvažujem túto oblasť spoznať bližšie. Na šamanizme sa mi páči filozofia prepojenia s prírodou a ľuďmi, prepojenosti všetkého vo vesmíre.
Osud mi prihráva opakovane niečo z nej. Havrany a vrany ma sprevádzajú už pár rokov. Naposledy minulý štvrtok cestou z túry – no, bolo to hodne zvláštne, také naliehavé s tou vranou.
Moc rada by som sa naučila čítať z kameňov a komunikáciu so zvieracím spojencom. A tak by som si priala, aby sa nás nazbieralo 7-8 záujemcov, ktorí by chceli absolvovať taký základný dvojdňový seminár v Revúcej, šaman prejavil ochotu. Hm, hm, moc by som to chcela, počujem také tiché volanie vo svojom srdci.
Farby života sú iskrivé…
Niekto potrebuje adrenalín, iný hlučnú zábavu v dave, aby cítil, že žije – každý si nájde to, čo mu vyhovuje.
Pre mňa taký pocit farebnosti života znamenajú tri veci
Premiérov partner…
Ha, sfarebním vám teraz život mojou predvčerajšou príhodou – pôvodne to bol pokus o vtip. Ach, jaj, lenže ľudia naletia na kadečo.
O čo šlo? V TV novinách dávali správu o našom premiérovi na summite – a opakovane vykladali, že tam bol s čínskym partnerom. Tak som to využila, na fb som nahodila, že som nevedela o tom, že náš premiér má partnera, a dokonca nie Slováka, ale čínskeho partnera, že šli spolu na summit. Potom ma smiech prešiel, niektorí to vzali ako celkom reálnu informáciu – a začali ju aj ďalej šíriť.
Takže, ešte raz všetkých utvrdzujem – ten čínsky pán bol len komunikačný premiérov partner zo summitu, rozhodne nie jeho životný partner. V skutočnosti má náš premiér partnerku, takú šikovnú a príjemnú pani. Nuž tak.
Záverom…
Nech sa váš život zázračne dúhovo ligoce…
Elena Predná Hora, 8.7.2018