Ja si nemyslím, že migrácia je ľudské právo. A vysvetlím teraz, že prečo nie.
Pýtam sa tiež, kto a prečo za nás ratifikoval dokument, ktorý takéto právo migrantom priznáva. Poviem i o dôvodoch, prečo by sme mali žiadať v tejto otázke odpoveď ešte viac, ako v tom „únose Vietnamca“, ktorý rozprúdil verejnú diskusiu.
Na úvod – jasná hranica…
Povedzme si otvorene – že je a musí zostať rozdiel medzi utečencom a migrantom.
Utečenec je človek, ktorý potrebuje ľudskú solidaritu – zachraňuje holý život sebe a svojej rodine. Uteká so svojou rodinou – ženou a deťmi, či rodičmi. Presunie sa do najbližšej krajiny. Prispôsobí sa podmienkam krajiny, akceptuje jej pravidlá a zákony, pretože je vďačný za pomoc.
Migrant je človek, ktorý sa vyberá za ekonomickým prospechom. Ženu a deti nechá spokojne doma, bieda a smrť hladom hrozila zrejme iba jemu samému. Namiesto vďaky agresia, ničenie čohokoľvek a nerešpektovanie pravidiel, zákonov. Zaujímavé je, že lepší život v Európe očakávajú najmä nevzdelaní a nepracujúci i doma s tým, že Európa im „dá“, lebo „majú práva“.
Vlastne to nie je len moja bludná predstava. Oficiálne vychádza z tohto názoru pôvodný Dublinský protokol, podľa ktorého žiadosť o azyl utečenec podáva v prvej krajine vstupu, z čoho implicitne vyplýva, že v ďalších krajinách je už pokladaný za ekonomického migranta. Ten medzičasom dospel až k návrhu Dublinu 4 s jeho „permanentným prerozdeľovacím mechanizmom migrantov“.
Ja rozhodne vidím aj rozdiel v správaní migrantov a utečencov – a zrejme nie som sama. Niečo podobné uvádza aj štúdia, ktorá skúmala spojitosť medzi kriminalitou a migráciou v Nemecku. Zistenia podľa ČTK uverejnil Trend.sk. dňa 3.1.2018 s názvom Štúdia hľadá spojitosť medzi migrantmi a kriminalitou v Nemecku
https://www.etrend.sk/ekonomika/studia-hlada-spojitost-medzi-migrantmi-a-kriminalitou-v-nemecku.html
Došli k záveru, že v Dolnosasku za nárast kriminality v rokoch 2014-2016 o 10 % boli zodpovední migranti až vo vyše 92%. Štúdia spája tento jav
Myslím, že to presne môžeme spojiť s mojim vymedzením rozdielu medzi utečencom a migrantom – lebo kým Sýria, Irak a Afghanistan sú krajiny vojnovými konfliktmi ohrozené, nespomínam si na dôvod byť ohrozený podobne na živote v Maroku, Alžírsku či Tunisku pre ich obyvateľov.
Migrácia rozhodne nie je problém upadajúci do zabudnutia a nehodný pozornosti…
Médiá sa nás snažia presvedčiť, že počty migrantov, prichádzajúcich do Európy, dramaticky klesajú. Nemyslím si, že je to celkom pravda, veď Španielsko v poslednom čase prijíma stovky migrantov. Navyše, prognostické odhady ohľadne migrácie vôbec nie sú dobré, očakávať možno nie jej útlm, ale vzhľadom na množiacu sa africkú populáciu práve presný opak.
Navyše – nejde len o samotných migrantov – prijatie migranta automaticky zakladá aj právo prisťahovať sa jeho početnej rodine, v rámci jeho ľudského práva na združovanie rodiny. Majú teda právo prísť úplne legálne, nijako by sme tomu nemohli zabrániť. Že to je problém i pre Nemcov, ktorí zatiaľ stoja ekonomicky dobre, svedčí článok v denníku Sme z 1.8.2018 s názvom Nemecko obnovilo zlučovanie rodín migrantov
https://svet.sme.sk/c/20883237/nemecko-obnovilo-zlucovanie-rodin-migrantov.html
Nemci pozastavili toto zlučovanie v roku 2016 – teraz ho obnovili s doplnkom, že mesačne príjmu takto 1000 osôb „blízkych príbuzných“. Ročne ich pribudne takto 12 000, a je otázkou času, kedy to celé skončí na medzinárodnom súde – lebo zlúčiť si rodinu je ľudské právo migranta.
Pýtam sa ale, kde sú ľudské práva tých, ktorí by mali „solidárne“ migrantov živiť.
Hovorí sa o probléme už niekoľko rokov…
A tak pozornosť občanov upadá. Dokonca nezareagovali ani na správu o tom, že aj my sme tento mesiac podpísali „nezáväzný dokument“ OSN o právach utečencov a migrantov (z ktorého ratifikovania ktovie prečo vycúvali USA i Maďari). Sme ako žaby, ktoré nahádzali do vody pomaly sa zohrievajúcej. Kedy konečne zistíme, že nás varia?
Vláda SR je ticho – hoci by nám, občanom, mala verejne vysvetliť, aké povinnosti budú z podpísania tohto „nezáväzného dokumentu“ pre nás vyplývať. Kto ho vôbec v našom mene ratifikoval – a prečo?
Premiér Pellegrini síce vyhlásil 29.7.20148, že bez súhlasu Slovenska sem žiadni migranti neprídu, ale nie je náš postoj na základe ratifikovanie spomenutého dokumentu „ľudskoprávny“?
Pravda o utečenectve, migrantstve a ľudskoprávnosti…
Až do roku 2000 aj OSN pokladalo presídľovanie utečencov do tretích krajín za najmenej preferovanú možnosť. Čím to, že tak náhle zmenilo názor? Chýbajú mi k tomu akékoľvek odborné štúdie, ktoré by vysvetľovali zmenu v pohľade. Zato sa objavujú články, ktoré poukazujú na možné prepojenie mimovládok, prevádzkujúcich „záchranné lode pre migrantov“, na pašerákov. Detailnejšie o tom písal minulý mesiac Trend.sk v článku Koniec európskej naivity v otázkach migrácie
https://blog.etrend.sk/listy-z-zenevy/koniec-europskej-naivity-v-otazkach-migracie.html.
Práve uvedený článok hovorí až o milióne subsaharských migrantov, presúvajúcich sa smerom k Európe. Namieste je preto podľa mňa otvorene hovoriť o tom, že definovať migráciu ako ľudské právo je európska samovražda.
Nestotožňujem sa rozhodne s názorom prezidenta Kisku, ktorý prezentoval mediálne 13.6.2018 (napr. TV Sme), že migranti sú nafúknutou hrozbou. Rovnako sa nestotožňujem s predstavou, akú prezentoval poslanec Poliačik v minulom roku na zasadnutí Rady Európy: „Prezident Slovenskej republiky vo svojom poslednom prejave v slovenskom parlamente hovoriac o rómskej populácii na Slovensku povedal, že pokiaľ Rómovia budú šťastní a úspešní, Slovensko bude šťastné a úspešné. Ja by som to rád rozšíril na utečencov v Európe. Ak utečenci budú šťastní a úspešní, Európa bude rovnako šťastná a úspešná.“
Nože si povedzme otvorene – čo pre nás ako obyvateľov Slovenska znamená šťastie a úspešnosť migrantov? Že tu nasťahujeme hŕby nevzdelaných ľudí a ich početné rodiny, zmierime sa s vysokou mierou kriminality, budeme im zaisťovať vysoký životný štandard, akceptovať ich náboženské tradície a kultúru (hoci oni naše nie) a posúvať vek odchodu do dôchodku, aby sme všetku tú solidaritu utiahli? Však buďme konkrétni…
Vízia rozmanitej, inkluzívnej a otvorenej Európy sa pre mňa nespája so zvykaním si na šaríju, teroristické útoky a ich neustálu hrozbu, ani tolerovaním zvýšenej kriminality.
Záverom…
Iste, rozumiem tomu, že sa obyvatelia Afriky chcú mať lepšie. Lenže práva musia byť úmerne prepojené aj s povinnosťami – lepšie sa má človek obvykle vtedy, keď sa vzdeláva a pracuje. Ja ich ľudské práva nijako nenarušujem tým, že ich nechcem živiť.
Ľudské práva človeka nesmú porušovať ľudské práva iných – tam podľa mňa je ich hranica. Som za vymedzenie utečenectva ako ľudského práva – na dobu do zlepšenia podmienok v danej krajine z hľadiska bezpečia. Som však zásadne proti definovaniu migrácie ako ľudského práva.
Elena 6.8.2018