Francúzi vypustia na slobodu stovky zradikalizovaných väzňov a teroristov. Nie, naozaj nerozumiem, čo vedie Francúzov k tomu, aby stovky zradikalizovaných väzňov a teroristov ponechali vo svojej krajine. V Európe tak môžeme odhadovať tisíce rizikových osôb.
O tom, čo to podľa mňa prinesie, aj ako sa prejavujú v praxi problémy spolužitia s migrantmi, poviem pár slov práve teraz.
Teroristi na slobodu vypustení…
Správa uverejnená v rámci Gatestone Institute z 11. júla 2018 hovorí o pláne Francúzska prepustiť 450 radikalizovaných moslimov z väzníc do konca budúceho roka
https://www.gatestoneinstitute.org/12680/france-freeing-extremists
Rozumiem, že situácia vo francúzskych väzniciach je výbušná. Pokladám však prepustenie stoviek teroristov za hodne zlý nápad v krajine s viac ako 1500 „no go“ zónami (a viac ako 6 miliónmi obyvateľov v nich žijúcich), ktoré oficiálne uviedol prezident Macron, označujúci ich ako „citlivé oblasti“ s priznaním, že riešenia zlyhávajú. Nuž, možno mali šancu spraviť niečo v roku 2011, kedy vyšla varovná správa „Predmestia republiky“, dnes im už nepomôže podľa mňa ani avízovaný nárast počtu policajtov v týchto zónach o 1300 ľudí. Makronove reči o potrebe zachovať mier, jednotu a toleranciu sú pre nich rovnako užitočné, ako piesočná búrka na Marse pre získanie materiálu na stavbu domu pre mňa.
Na druhej strane ani ich prepustenie si nevyžiada nižšie náklady, nezvýši bezpečnosť krajiny a nepomôže ku upokojeniu situácie – presne opačný efekt to podľa mňa bude mať. Lebo prepustených teroristov treba monitorovať. Nie je to lacné, a nie je to ani spoľahlivé – stačí si pripomenúť, že i terorista, ktorý pred časom podrezal vo Francúzsku kňaza, bol v tej dobe monitorovaný a dokonca elektronickým náramkom na nohe „poistený“. Nuž tak.
A keďže im plánujú „zvýšiť slobodu a zlepšiť podmienky pre prácu a rodinný život“, rozšíria teritórium ich možného pohybu – a tým i zvýšia náklady, nutné na ich sledovanie. Veľmi by ma zaujímalo, či štát zvažuje rovnako citlivo životnú situácií obetí a pozostalých po obetiach teroristických útokov. Načo, však? Filozofiu zlepšovať život páchateľom a posilňovanie ich práv namiesto zlepšovania života a práv ich obetí pokladám za úplne scestnú.
Nie, nie sú jediní…
Negatívne signály sa šíria z viacerých krajín, ktoré naivne nabehli na vlnu prijímania migrantov bez akéhokoľvek stanovenia hraníc a podmienok. Migranti sa stávajú závažným problémom nielen finančným a sociálnym, ale aj verejnozdravotníckym, politickým. Konkrétnych popisov nájdeme na internete mnoho – vo vzťahu ku rôznym oblastiam života – v posledných mesiacoch aj „politicky korektné“ médiá hovoria o ich narastajúcom antisemitizme. O rastúcich problémoch vypovedajú nepriamo i medializované kroky niektorých vlád (napríklad Dánsko chce integrovať deti migrantov už od roka, to svedčí zjavne o problémoch v doterajších prístupoch).
Filozofia prijímania ekonomických migrantov, očakávajúcich od Európy značné zvýšenie ich životnej úrovne, bol z môjho pohľadu od začiatku zlý nápad. Svedčia o tom druhé a tretie generácie tých migrantov, ktorí pôvodne prišli na európsky kontinent za prácou – o čom už v tejto terajšej vlne migrantov nemožno jednoznačne hovoriť. Ide o deti a vnukov pôvodných migrantov, odborníci ich pokladajú za problém z hľadiska postojov k spoločnosti, v ktorej žijú. Mnohí z nich sú nespokojní, zvýšene kritickí, až negativistickí – cítia sa nedostatočne prijímaní, hodnoty modernej spoločnosti odmietajú. Stávajú sa rizikovými ľahkými obeťami manipulácie teroristov, alebo ešte rizikovejšími „osamelo útočiacimi vlkmi“.
A skutočne si kladiem otázku, kto prevezme zodpovednosť za všetko to násilie, za všetkých tých mŕtvych v dôsledku teroristických útokov, za všetky tie problémy v spoločnosti sa kumulujúce v súvislosti s migráciou. Lebo raz za to všetko niekto bude musieť prevziať zodpovednosť – rovnako ako raz nebude vedieť Európa prijať ďalších migrantov. Explóziu plodnosti niektorých ázijských a afrických krajín nemožno vyriešiť „európskym záchranným kolesom“. Mali by sme uvažovať prognosticky – kedy príde ku prelomu v správaní voči migrantom zo strany európskych štátov, lebo prijímanie migrantov v jednej chvíli narazí na strop únosnosti – z hľadiska hustoty obyvateľstva, ale hlavne z hľadiska schopnosti aj ochoty pracujúcej časti obyvateľstva uživiť početnú nepracujúcu populáciu.
Ako ďalej…
Byť v spolku s krajinami, ktoré sa vlastnou hlúposťou natláčajú do čoraz väčších problémov, nepokladám za žiadnu výhru. Tlak na zmenu v prístupe voči migrantom bude však aj v ich krajinách silnieť, len s problémami pridruženými v dôsledku prijatého veľkého počtu migrantov – a je skutočne otázne, kam to vyústi pri oči si zakrývajúcej politike podaktorých multikulturalistov. Mali by sa čím skôr prijať jasné a razantné opatrenia v rámci celej EÚ na dodržiavanie platnej legislatívy o ochrane hraníc a bezpečnosti Európy
Záverom…
Odpoviem na otázku z názvu blogu – Francúzsko kráča podľa mňa k veľkým problémom…
Elena 10.8.2018