O záhadne stratenom novinárovi Paľovi Rýpalovi, ktorý je nezvestný už viac ako 10 rokov, som čítala zasa raz po čase včera ráno článok. Je možné, že bol prvým slovenským novinárom, ktorý bol zavraždený pri hľadaní pravdy? A že Ján Kuciak bol už tretím zabitým slovenským novinárom?
Pri týchto otázkach mi je hodne smutno. A tak eraz pouvažujme o novinároch, odvahe, smrti a hore špinavostí v tomto štáte…
Spomenutý článok ukazuje kadečo…
Peter Nôta v článku v Chilli.today s názvom Paľo Rýpal je pravdepodobne po smrti… zvažuje zaujímavým spôsobom možné motívy, kvôli ktorým mohol novinár zomrieť. Píše o viacerých kauzách, ktoré chcel Rýpala uverejniť. Jednou z nich – prepojením medzi zmenkami Duckého a zmenkami TV Markíza, sa zaoberá aj podrobnejšie – podľa neho odhalil zmiznutý novinár toho, kto stál za smrťou Duckého. Hovorí aj o zaujímavej partičke pôvodne dvoch oligarchov a istej chate v katastri obce Zázrivá, kde sa na jar 2008 údajne odohrávali stretnutia oligarchov s iniciálami mien JM, MK, PR, a kdesi tam by vraj i telo novinára mohlo odpočívať…
O zmiznutom novinárovi sa už uverejnilo kadečo – napríklad aj jeho údajný rozlúčkový list. Grafologicky svedčí o nevyrovnanosti pri písaní, cítiť z neho napätie. Je otázne, či ten list písal sám, bez prítomnosti a nátlaku niekoho iného – ako postrehla jedna čitateľka jedno z mien je v ňom napísané malými písmenami, mohol tým chcieť niečo naznačiť – grafologicky je to hodne zvláštne – je tam aj pár ďalších znakov, ktoré si radšej nechám pre seba. Možno bol pre neho už dlhšie neúnosný tlak toho, čo zistil. Nie každý sa dokáže brodiť horami špiny s úsmevom na perách, to by vysvetľovalo i medializované údajné problémy s alkoholom, opakované strácanie sa.
Málokto však vie, že zmizol záhadne i ďalší novinár…
Pred 3 rokmi – šlo o banskobystrického editora HN – Miroslava Pejka, ktorý sa náhle stratil. Nepotvrdila sa ani verzia o možnej samovražde, ani žiadna iná, odišiel naľahko a zmizol bez stopy.
Zvláštnu pozornosť si zasluhuje informácia, že dva dni pred zmiznutím bol v kontakte s investigatívnym talianskym novinárom, ktorý sa údajne už v minulosti opakovane a márne snažil slovenskú políciu upozorniť na prepojenie zločineckej siete so slovenskými občanmi (podľa článku na beeztweet.eu s názvom Miroslav Pejko je nezvestný tri roky).
V článku spred roka s názvom Antonio Papaleo: Pranie peňazí ukázalo na SNS aj Ficovho spoločníka uvedený novinár popri kurióznych detailoch (akože slovenská polícia si nebola istá nelegálnym pôvodom 500 miliónov eur) uvádza aj konkrétne mená.
A ako to slovenská polícia za ten rok riešila? Asi takto vám to poviem – ak ste v slovenských médiách o celom Papaleom pomenovanom prípade a spôsobe jeho riešenia či výsledkoch doteraz vôbec nič nepočuli, chyba nie je vo vašom sluchu.
Prípad Kuciaka a jeho partnerky Martiny…
V pamäti mám tohtotýždňové slová mamy Martiny Kušnírovej, ako ktosi jej dcére rozhadzuje veci z hrobu. V pani Kušnírovej som sa nemýlila, keď som o nej písala v mojom blogu pred časom. Moc statočná žena to je, veľmi by som jej priala okamžité odhalenie páchateľa. No nemáme to vo svojich rukách, aj keď som sa pomôcť pokúsila – nerozumieme postupu Zámeru sveta, musíme ho len s pokorou prijať. Som teraz presvedčená, že vinník ich smrti nebude oficiálne nájdený a potrestaný – môže nám mávať svojim klobúkom so suverénnym úsmevom. Dočasne len, pravdaže, sú aj horšie veci ako ťahačky s políciou a súdom. Nedodám k tomu viac.
O novinároch, pravde, smrti a o nás samých…
Za pravdu žiť – a niekedy aj za pravdu zomrieť – je hlboko zmysluplné. Nedokáže to každý – pre niektorých sú čestnosť, pravda a slušnosť len prázdnymi slovami.
Nemali by sme to nechať tak – nielen pre seba samých, ale pre budúcnosť našich detí. Žiadajme odpovede verejne – kto a ako vyšetril veci, ktoré uvádza Papaleo?
Slová Jána Palacha, ktorý svoj život položil pre zmenu – práve včera by bol mal 70. narodeniny – „človek by mal bojovať proti tomu zlu, na ktoré práve stačí.“ Nezmeníme svet za jeden deň, ani za tri, nedokážeme ho ani zmeniť sami – ale postaviť sa za pravdu a spojiť sily proti darebákom a darebáčinám, pridať sa k hlasu za zmenu – to každý z nás dokáže.
Nemlčme.
Elena 12.8.2018