V lúčoch slnka 5. – S kyselinou a nehaseným vápnom do Európy. . . .

Keď som pred nejakým časom písala blog o migrantoch s otázkou „kedy padne prvý výstrel tejto vojny“? – nijako ma nutnosť položiť si tú otázku netešila. Dnes opäť raz hľadám odpoveď na to, ako bude pokračovať príbeh s migráciou do Európy – lebo ten prvý výstrel raz padne…

V tieni narastajúceho napätia…

Pribúda správ, že problémy s migrantmi narastajú a pred nutnosť ich riešiť sú postavené aj viaceré európske krajiny, ktoré ich pôvodne s otvorenou náručou prijímali. Písala som o nich podrobnejšie opakovane, tak len zhrňme stručne najzásadnejšie problémy prehľadne:

• Nemožnosť v spoločnosti reálne integrovať primerane také veľké množstvo ľudí a zaistiť ho sociálne. Dáni už najnovšie začali s integráciou detí povinne od jedného roka – ibaže, aj keby to bolo účinné, je to boj najmenej na dve generácie. Ohľadne reálnej účinnosti tohto kroku som však v dnešnej spoločnosti skeptik. Jazykové a kultúrne bariéry sú veľké, spája sa s nimi aj sociálna bariéra. Nedostatočná integrácia vedie ku problémom. Vznikajú oddelené lokality – ghetá, s vlastnými zákonmi. Odborníci poukazujú, že u druhej a tretej generácie migrantov nastáva nárast nespokojnosti, a tým aj rizík útoku proti spoločnosti, v ktorej žijú.
• Príchod najmä sťažene uplatniteľných ľudí – nedostatočne vzdelaných. Mnohí z tých ľudí nevedia ani čítať a písať, nie to ešte že by boli nejako kvalifikovaní. Ich dovzdelávanie by stálo obrovské peniaze, jeho úspešnosť je otázna. Ako sa uplatnia v európskej spoločnosti ľudia bez vzdelania? Časť ich môže byť obeťou podnikateľov, túžiacich po lacnej pracovnej sile, čo sa nedokáže primerane brániť. Časť obeťou priekupníkov s orgánmi. Väčšina ale len masou žijúcou na sociálnych dávkach, s nadmernými očakávaniami a pocitom vlastného „práva na tento spôsob života“, s narastajúcim sklamaním a nespokojnosťou.
• Príchod najmä vekovo mladých mužov. To je celkovo populácia s vyšším rizikom kriminality, navyše často s odlišnými hodnotami oproti európskym, ktoré ich vedú k neúcte voči ženám a ku sexuálnym deliktom.
• Nemožnosť dostať z Európy „neprijatých“ migrantov. Readmisná dohoda je iluzívna – riešenia, ktoré niektorí vidia ako jednoduché, že budeme posielať tých deportovaných späť do ich vlasti – je nezmysel. Obrazne povedané – už niekoľko rokov totiž kadektorá pôvodná vlasť svojich túlavých synov a dcéry neprijíma. Pretlmočené do reality – domovské krajiny týchto občanov späť nechcú. Navyše, aj situácia, v ktorej budeme niektorým krajinám platiť miliardy za to, že si budú brať vlastných občanov späť, je podľa mňa zlé a dlhodobo neudržateľné riešenie.  Jednoducho sa „stratia“ desaťtisíce ľudí, pohybujú sa voľne a nekontrolovane, tí ľudia sú bezpečnostnou hrozbou – nemusia byť len teroristami, ale bez prostriedkov a možnosti ich legálne získať sú hrozbou i z hľadiska kriminality.
• Nárast bezpečnostných hrozieb s migrantmi spojených, riziko terorizmu. Zátarasy na námestiach, policajti v uliciach. Hrozba smrti, neustále prítomná, kvôli čiemusi fanatizmu. Obrovské výdavky na stráženie rizikových ľudí, pobyty teroristov vo väzeniach a odstraňovanie následkov útokov. Je to falošná humanita.
• Islam ako náboženská filozofia nezlučiteľná s modernou spoločnosťou a jej životným štýlom.  Nepáči sa mi v niektorých krajinách už realizované obmedzovanie aj kresťanských náboženských symbolov a tradícií, ktoré sú historicky s Európu spojené, v záujme „korektnosti voči migrantom“. Ani kulturálna korektnosť z našej strany pritom vonkoncom neznamená možnosť dohody – už v súčasnosti silnejú hlasy za prijatie šaríje ako paralelného práva.
• Nárast populácie migrantov a ich ďalších generácií, čo mení zloženie spoločnosti. Väčšinový systém umožní migrantom za relatívne krátku dobu presadenie všetkého, čo spájajú so svojim životným štýlom. Sú krajiny, kde ich percentá dosahujú už schopnosť vytvoriť politické strany – a pokiaľ to sledujem, formujú sa s jasným, a rozhodne nie multikulturálne ohľaduplným, programom.

Pozrime sa v tejto súvislosti na niektoré informácie, ktoré máme aj verejne dostupné.

• Napríklad článok zo včerajšej Pravdy Do španielskej Ceuty prenikli stovky migrantov, útočili kyselinou a nehaseným vápnom uvádza, že za minulý rok preniklo do Ceuty a Melilly 6250 ľudí, len za minulý mesiac ich bolo vyše 600, včerajšia správa hovorí o pokuse o prienik ďalších 300 migrantov. O tom, že by brali ohľady na tých, od ktorých chcú pomoc, niet ani reči – útočia kyselinou a nehaseným vápnom. Čo myslíte, ako sa bude stupňovať násilie zo strany migrantov pri snahe do Európy preniknúť?A to sa nepohli naozaj veľké davy z premnožených krajín Afriky.
• Dánsky súd koncom júna 2018 zbavil dánskeho občianstva troch migrantov (viac v článku Dánsky soud vynesl přelomový verdikt. Zbavil státního občanství muslimy podporující Islámský stát. Za podporu teroristickej organizácie. Dostali aj tri roky väzenia, takže odsun z krajiny tak skoro neprebehne. Šťastím bolo, že mali dvojité občianstvo. Lenže i po odsedení trestu bude odsun problematický – je otázne, či ich príjmu ich domovské krajiny. A čo budú s nimi robiť, ak ich tie krajiny späť neprijmú. Je tiež otázne, čo budú s takými dánskeho občianstva zbavenými ľuďmi Dáni robiť, ak dvojité občianstvo mať nebudú – zrejme nič, nebudú im môcť občianstvo odňať.Čo myslíte, ako budú európske krajiny riešiť  problém?

Čo budeme robiť s migrantmi?

Nehovorím, že Európska únia a jej vodcovia nemajú kadejaké nápady, ako riešiť problémy s migrantmi. Ide len o to, či tie nápady sú dobré, a či sa s nimi my občania stotožníme. Pozrime sa na niektoré z tých nápadov:

• Prijímanie pracovníkov z tretích krajín mimo EÚ. To je riešenie najmenej účinné – lebo samozrejme migranti by u nás museli pracovať. To s ľuďmi neovládajúcimi jazyk, bez základného vzdelania a pracovných návykov možno realizovať ťažko.
• Otvorenie nenápadných ciest migrantom pridaním členských krajín do EÚ. Prijatie napríklad Albánska do EÚ. Tento nápad presadzuje Macron, pretože by zdanlivo nenápadne a pohodlne riešil problémy Francúzska s neprijatými migrantmi v štýle Dublinu III. Z Albánska by totiž migranti mohli putovať po celej EÚ voľne.
• Migrácia ako ľudské právo. Nuž, tam kdesi sú korene „nezáväznej dohody o prijatí ľudského práva na migráciu“. Ešte stále nevieme, kto ju podpísal za Slovensko – a podľa mňa bude potrebné hovoriť o tom, kto to bol, aj prečo tak konal. Je to zásadné rozhodnutie, ktoré sa týka života nás všetkých. Ak budú mať migranti priznané migráciu ako ľudské právo, budú podľa mňa mať právo ísť do ktorejkoľvek z krajín, ktorá toto ich právo svojim podpisom uznala. Respektíve, keby ich chcela taká krajina odmietnuť, skončí na medzinárodnom súde a prehrá. Tým sa podľa mňa obíde aj nelegálnosť migrácie, lebo ľudské právo má prednosť pred zákonmi krajiny – takže aká nelegálnosť?
• Platenie africkým krajinám za budovanie táborov na ich území, odkiaľ by boli migranti prijímaní legálne. Vynakladať každoročne miliardy eur na záchytné tábory pre obyvateľov Afriky je tiež dlhodobo neudržateľné riešenie. Ľudí v nich by pribúdalo, mali by aj potomkov, pre mnohých by to bol pohodlný život, na ktorý by si navykli. Je nutné zastaviť ich populačnú explóziu cielenými opatreniami samotných afrických krajín.

Môj pohľad na riešenie

Niet dobrého riešenia, ktoré by bolo pohodlné a bezbolestné. Podľa mňa situácia voľby najmenšieho zla je:

• Na celých hraniciach Európy vybudovať ochranu a sústrediť ochranné sily.
• Do Európy neprijímať žiadnych migrantov.
• Mobilizovať sily štátov na nájdenie a vysťahovanie všetkých nelegálnych migrantov.
• Migrantom legálne už do Európy prijatým stanoviť jasné integračné pravidlá, pri neakceptovaní ich vyhostiť. Neumožniť pokračovanie „zlučovania rodín“, ktoré je v skutočnosti skrytou niekoľkonásobne navýšenou migráciou – svoje ľudské právo byť s rodinou môžu migranti naplniť návratom domov.
• Utečencov z krajín, kde prebieha vojna, sústrediť do táborov pri hraniciach v susednej krajine, zaistiť doriešenie konfliktu a následne návrat všetkých utečencov do vlasti.
• Ekonomických migrantov vracať do vlasti bez výnimky – pri odmietnutí pôvodnou krajinou ich doviezť na jej hranicu.
• Striktne vracať na breh Afriky všetkých na mori nájdených.
• Zlepšiť spoluprácu susediacich a hraničiacich krajín Afriky a Ázie.
• Akúkoľvek pomoc africkým aj ázijským krajinám podmieniť ich okamžitými a prísnymi opatreniami na znižovanie pôrodnosti.

Viem, že tie opatrenia sú tvrdé. Niekedy niet dobrej voľby – ktorá by bola pre všetkých výhodná a nikomu neublížila.  Ak chceme uchovať tvár Európy a jej bezpečnosť v únosných hraniciach, je nutné konať bezodkladne. Alebo bude podľa vás lepšie a jednoduchšie o niekoľko desiatok rokov – v tom najoptimistickejšom prípade, podľa pesimistického pohľadu aj podstatne skôr – zvládanie náboženských a kulturálnych konfliktov v obrovských rozmeroch?

Záverom…

Niekedy uvažujem o tom, ako by nám v rôznych životných situáciách pomohlo rozoznať včas problém alebo nebezpečenstvo. Signály, že niečo nie je v poriadku s migráciou a spôsobom prijímania migrantov v Európe, boli už dlho.

Je podľa mňa otázkou času, kedy násilné snahy migrantov o prienik do Európy vyvolajú aj násilné odpovede. A myslím, že to bude zlé pre všetkých…

Elena   23.8.2018