V lúčoch slnka 11. – Príbeh o mŕtvom psovi a slovenskej spoločnosti. . .

3. septembra 2018, elenaistvanova, V lúčoch slnka

Dnešný ranný článok s názvom Brutálny útok psa na výstave ukončí až súboj právnikov! Dôvod? Tomu ani nebudete veriť! hovorí o malom psíkovi, yorkshírovi, ktorého po víťaznom fotení – vyhral v ten deň v súťaži krásy v rámci májovej výstavy psov v Lučenci – dohrýzol smrteľne moskovský pes.

https://www1.pluska.sk/regiony/brutalny-utok-psa-vystave-ukonci-suboj-pravnikov-dovod-tomu-ani-nebudete-verit?utm_source=hp-centrum&utm_medium=box-spravy&utm_campaign=hp990

Čítala som ten príbeh po príchode z pražského víkendového výcviku nadránom a skladala som si dokopy fakty. O tom, čo všetko som pritom poskladala, poviem aj vám práve teraz, v záverečnom blogu jedenástky V lúčoch slnka.

Je to nielen príbeh o mŕtvom psovi a útočiacom psovi, ale aj príbeh o slovenských právnikoch a  príbeh morálke slovenskej spoločnosti…

 

O organizátoroch súťaže…

Zaujíma ma, ako je možné, že psa vylúčeného z kruhu na klubovke kvôli napadnutiu vlastného majiteľa pustili na výstavu.

Čo sú to za organizátori, ktorí následne účasť takého agresívneho psa na výstave povolia?

 

O útočiacom psovi…

Zaujíma ma, ako je možné, že pes sa takto správa. Čo s ním pán majiteľ stvára, keď zviera takto reaguje?

Pripomínam, že keď sa po útokoch psov pár rokov dozadu hovorilo o povinnom vzdelávaní majiteľov veľkých psov odborníkmi, aby vedeli so psom náležite narábať, bolo podaktorým majiteľom ľúto vyhadzovať „zbytočne“ peniaze. No, tak tu je odpoveď príslušným štátnym inštitúciám, ktoré už dávno mali vec jasne legislatívne ošetriť – nemôžem napísať že kompetentným inštitúciám, akosi im v tom ich kompetencie chýbajú.

 

O majiteľovi útočiaceho psa…

To, čo si o ňom celkovo myslím – ako o človeku, ktorý po osobnej skúsenosti útoku psa na seba ako majiteľa toho psa – dovlečie niekam na miesto s veľkým množstvom ľudí – potenciálnych obetí, je rozhodne nepublikovateľné.

Vyjadrím sa ale ku situácii v článku popísanej  ako „reakcia majiteľa pri pokusoch o pustenie yorka bola tragikomická a absolútne scestná“. Nuž, ja si myslím, že scestné je v tomto štáte to, že veľkých psov chová kadekto – a hoci psa tento majiteľ preukázateľne nezvláda, môže sa s ním vyteperiť.

Zaujíma ma, dokedy bude tento vydarený majiteľ svojho psa vláčiť kade – tade  – kým nezaútočí na nejakého človeka? A potom tí, ktorí mali v mene štátu veci riešiť, nahodia prekvapený výraz tváre – „no kto to len mohol tušiť, že sa stane niečo také?“

 

O právnikovi majiteľa útočiaceho psa…

Nie, skutočne neviem, kto majiteľa psa zastupuje, ale rada by som to počula. Majiteľka psa vyčíslila sumu za odškodnenie na 8776 eur. Právnik majiteľa útočiaceho psa argumentoval, že takú sumu nedostane u nás obeť ani za stratu ľudského života.

Aj keď až taký veľký rozdiel v tom, že kto je ten právnik konkrétne, to vôbec nie je – podstatné je, že povedal smutnú pravdu o tejto spoločnosti. Ako devalvuje táto spoločnosť hodnotu ľudského života…

 

O spoločnosti, v ktorej žije majiteľ útočiaceho psa –  a my všetci s ním…

A tak si kladiem otázku, že dokedy v tejto spoločnosti budeme zakrývať oči pred tým, že mnohí majitelia veľkých psov vytvárajú svojim konaním nebezpečenstvo nielen pre iné zvieratá, ale i pre ľudí – a dokedy štát nezavedie legislatívne primeranú ochranu pred podobnými chovateľmi a ich „psíkmi“.

 

Záverom…

Zajtra tento príbeh dopoviem.

 

 

Elena   3.9.2018

 

K diskusii: No ktovie prečo, však..

Žeby preto, že pri útoku toho yorkshíra na toho ovčiaka by to nedopadlo smrteľne pre obeť? A že je rozhodne rozdiel, či na vás zaútočí čivava, alebo brazílska doga?