Teraz vám poviem jeden príbeh – otvorene a pravdivo, možno posledný, ktorý tu píšem, uvidíme. Ale mlčať nebudem.
Kedysi, v roku 2011, keď som začínala boj v mene svojho syna i všetkých ľudí, ktorí opatrujú deti s postihnutím, nazbieralo sa niekoľko statočných ľudí, ktorí uverejňovali moje listy rôznym inštitúciám, neskôr aj moje listy Charty 2012. Na stránku pána Pavlíka nahadzoval moje listy František Bednár, bývalý predseda Svetového združenia bývalých politických väzňov – čestný a odvážny chlap. Pomenováva pravdivo darebáčiny a jeho posledný blog v Pravde, kým mu ho zrušili úplne, bol otvorený list kandidátovi na primátora Popradu Alexejovi Beljajevovi. Určite ten list nájdete na internete, aby ste si mohli spraviť úsudok, čo na ňom bolo nepravdivé.
Každý z nás môže byť hrdinom…
Tak som to napísala v predminulom blogu. Veru áno. Každý z nás má rovnakú šancu voliť si dobro alebo zlo. Moja krvná skupina nikdy nebola Barbie a Hello Kitty – ale tí, ktorí boli ochotní riskovať svoj život pre pravdu, spravodlivosť a dobro sveta, taký Tarabas či Gandalf napríklad.
Mnohí ale radšej ako pravdu volia pohodlnú cestu plnú klamstiev, alebo rovno len posedenie pri válove.
Záverom…
V záhlaví svojho blogu pán Bednár, keď ho začínal písať, položil otázku Priniesol november 1989 skutočne slobodu a demokraciu?
Myslím, že odpoveď už poznáme, však?
Elena 9.9.2018