Každý z nás zažíva v živote straty. Život nám berie kadečo – vytrácajú sa veci a ľudia zomierajú. Nahrádza to vraj čímsi lepším, robí nás silnejšími a pomáha nám ťažkými časmi životne múdrieť. Vyzerá to ušľachtilo – ibaže ľahšie sa to vraví, alebo píše, ako žije. Chce sa nám v takej situácii zúfalo kričať – nie, nie, nechcem byť silnejšia, ani múdrejšia, ani nechcem nijaké pravé životné poslanie. Chcem iba žiť svoj obyčajný život, tak ako doteraz, skromne, aj s kopou problémov, s tešením sa z každodenných maličkostí, ktoré si možno iní ani nevšimnú, ale mne stačia – a chcem tu mať späť svojho syna, len to jediné naozaj chcem…
Ibaže, ako spieva Passenger vo svojej piesni Holes – „…niektoré veci nemôžeme zmeniť a nemôžeme si vybrať, a niekedy sa zdá, že získavaš menej, ako si stratil…“
Smrť syna nebola pre mňa životná zmena, ktorú som si vybrala. Lekárka, ktorá ju zavinila, mi tým zosypala to, čo som žila a k čomu som kráčala po dlhé roky deň za dňom. Snažila som sa vyrovnať so smrťou môjho dieťaťa, ktorú zavinila, postaviť sa opäť tvárou k budúcnosti. Nebolo to ľahké, tých dier narobila v mojom živote priveľa. A cez tie diery v živote a v srdci vidíte aj to, čo ste dovtedy vidieť nechceli. V takých chvíľach si človek uvedomí, čo v jeho živote bolo falošné, lebo to skutočne pevné a cenné odolá zlým časom.
Pripomeňme si opäť Passengera – „…niečo Ti poviem – keď nemáš nič, nemôžeš nič stratiť…“
No súdne konania sa vlečú a právoplatne odsúdená páchateľka beztrestne vypisuje na súd vyjadrenia o nižšej hodnote života ľudí s postihnutím oproti zdravým a o tom, že také dieťa človek nemôže mať rád tak ako zdravé. Áno, znovu cítim bolesť a hnev v dôsledku jej bezohľadného správania a nechcem jej ho tolerovať. Hej, kladiem si úprimne otázku, k čomu chcem naozaj vykročiť – a čo mi chýba iba tak, ako diera v hlave.
Záverom…
Nie, to nie je moja najobľúbenejšia pieseň od Passengera, len tretia z troch, ktoré od neho počúvam…
„máme diery v srdciach, máme diery v našich životoch, máme diery, máme diery, ale pokračujeme ďalej…“
A možno nie, ktovie…
Elena 20.10.2018
P.S.: Ach, hej, Passenger https://www.youtube.com/watch?v=OW7WH2j4Y3o