Závoj hmly vinie sa úbočím celým,
zo stromu padá list, no tajne verím,
keď sneh kraj zasype, že jar k nám kráča,
v hniezdočku na buku zrodí sa vtáča,
slnka jas odplaší zimy čas krutý,
zo zeme vyrašia vŕbové prúty.
Svornosti symboly, rastu a sily,
v príbehu dávnom ich posolstvá žili…
Hmla halí krajinu, budúcnosť celú,
v jej hustých chuchvalcoch vlci sa derú,
zúrivo vrčia, korisť už cítia,
s vytím sa ženú do nášho žitia.
Zástupy chudobných a mŕtvych v rade,
bohatstvo kradne moc, lotrov je všade,
ruky im špiní krv, no hrabú nimi,
s tou svorkou vkráda sa čas večnej zimy.
Hmlou sa len obrysov pár krajiny vznáša,
Novembra výročie v nás dôveru zháša,
kam sme to dospeli, čo to tu máme?
Na pokrok a úspech sa hlúpo hráme,
mafia zabíja, lumpi v lámp lesku,
vojny dych na krku pri hudby tresku,
kapela vyhráva, kráčame ďalej,
nikto sa neprizná ku slze malej…
Nedá sa mlčať a nedá sa báť,
Novembra odkazu tvárou treba stáť,
či ozaj priniesol to, čo sme chceli,
či zmysel a poslanie vidíme v cieli,
už sa nám blíži či vzďaľuje azda,
je táto cesta tá pravá brázda,
čo hĺbiť do dejín národa chceme,
alebo faloš, klam, národ tu drieme???!!
Elena 5.11.2018