Na tepe dňa 10. – Treba zvyšovať cenu elektriny?

Ľudia majú obavy zo zdražovania a niet sa čo čudovať, pri napätých rozpočtoch mnohých rodín. Sú nahnevaní, čo všetko sa má u nás zdražiť od januára. Aby nie, zalepiť oči nám chce vláda pridaním pár eur – pretože si úžasne dobre ekonomicky stojíme – no naše každodenné výdavky vzrastú nepochybne viac ako o pridanú sumu. Veľkú časť zdražovania môžeme spojiť s elektrinou – nielen priamo za svetlo, ale aj za teplo, ohrev vody, ako aj v cenách za mnohé služby a potraviny. A tak teraz v mojom blogu otvorene a jasne  píšem o elektrine a jej cene u nás.

Pravda o slovenskej elektrine…

CELKOVÁ CENA ELEKTRINY SA DELÍ TAKTO:

Hoci za elektrinu platíme dodávateľovi, ten si z ceny elektriny ponecháva cca 6 percent, t. j. zo sto eur je to 6 eur. Zvyšok putuje kade-tade, kade-komu, ako to prehľadne ukazuje článok z 11.12.2015 s názvom Štruktúra ceny elektriny. Kam smerujú peniaze z uhradenej faktúry za elektrinu?

Z každých sto eur zaplatených za elektrinu v roku 2015 dodávateľovi šlo:

• samotnému dodávateľovi 6 eur (ako už sme spomenuli,
• 17 eur ide na DPH Ministerstvu financií SR,
• výrobcovi, či obchodníkovi s elektrickou energiou cca 23 eur, bežne sa cena podľa URSO pohybuje medzi 10 až 20 percentami,
• distribútorovi 35 eur na distribúciu, straty, prenos a NJF (Národný jadrový fond – to ide na vyraďovanie jadrových blokov a likvidovanie jadrového paliva, nie je to samozrejme jediný zdroj financovania, dostávajú peniaze aj zo štátneho rozpočtu),
• tarifa za prevádzkovanie systému a tarifa za systémové služby, 19 eur, tie dostáva OKTE – Organizátor krátkodobého trhu s energiou a prerozdeľuje ich ďalej, zasiela výrobcovi 3 eur na uhlie, a distribútorovi na OZE a KVET 11 eur,
• SEPS (Slovenská energetická prenosová sústava) dostáva od distribútora za prenos 4 eura, aj od OKTE 5 eur na TSS.

Pozrime sa teraz ďalej, ako efektívne sa so sumou za elektrinu hospodári.

Podľa tohtoročných údajov Eurostatu za prvý polrok 2018 – čiže aktuálnych – Slovensko v rámci EÚ zaťažuje cenu elektriny cez dane a skryté dane viac ako priemer EÚ.  Celkovo tvoria dane a skryté dane v súčasnosti bezmála 40 percent z koncovej ceny elektriny. Pritom stále z roka na rok rastú.

Ako príklad uvádzajú tarifu za prevádzkovanie systému – mohol by vám pán premiér vysvetliť, prečo je u nás taká enormne vysoká v porovnaní s inými krajinami v EÚ.

Alebo vám to vysvetlím ja a aj riešenia ukážem rovno.

Samotná cena koncovej elektriny tvorí iba výrazne menšiu časť ceny –  v súčasnosti 28 percent, t. j. podstatne menej ako jednu tretinu jej celkovej ceny u nás. Pravdou je, že pomer koncovej ceny elektriny u nás klesá – článok z 13.8.2018 s názvom Tarifa za prevádzkovanie systému rastie. Môžu za to OZE a KVET. poskytuje prehľadný graf

• kým v roku 2012 tvorila cena samotnej silovej energie v koncovej cene 43 percent, v roku 2016 to bolo 33 percent, v tomto roku len už vyššie spomenutých necelých 28 percent,
• zato narastá TPS – to je podpora domácich spotrebiteľov uhlia – predražuje sa. Kým v roku 2012 tvorila niečo cez 10 percent, v súčasnosti ej to viac ako dvojnásobok, vyše 22 percent.

Údaje o tomto náraste TPS nájdete v oficiálnej výročnej správe Úradu pre reguláciu sieťových odvetví – ÚRSO.

Cieľom tejto dotácie je podľa vládnej strany SMER sociálny zámer, podpora baníkov v hornonitrianskych uhoľných baniach a neefektívna ťažba lignitu, ako aj s tým súvisiace stratové fungovanie elektrárne v Novákoch, ktorá ich ťažbu musí povinne odkupovať. Úplný paradox je – ako ho popisuje článok zo 16. 4.2016 s názvom Z čoho sa skladá cena elektriny?, že cez uhoľné dotácie v roku 2015 sme zaplatili 144 až 270 eur za tonu oxidu uhoľnatého nevypusteného do ovzdušia a zároveň sme dotovali 42 eurami produkciu rovnakej tony splodín v elektrárni v Novákoch.

No povedzte, smiať sa nad tým máme, či plakať?

Záverom…

Pokračovanie príbehu o slovenskej elektrine nabudúce.

Elena 15.12.2018