Tak ako som sľúbila v predchádzajúcom blogu – pokračujeme úvahou o výrobe elektriny na Slovensku.
K tejto krásnej vízii ochrany pracovných miest baníkov a ich hladujúcich detí v prípade zrušenia našej podpory ťažby uhlia dodajme, že hnedouhoľné bane prijímali v minulosti pracovníkov z Rumunska a v súčasnosti – keďže sa im nepodarilo zohnať záujemcov o prácu v Bulharsku, chcú dovážať 150 baníkov z Ukrajiny. Hovorí o tom aktuálne článok z 13.11.2018 s názvom Hornonitrianske bane chcú zamestnať 150 baníkov z Ukrajiny. V regióne je to teda práca zjavne žiadaná a vyhľadávaná a zasluhuje si vysokú podporu cez naše skladačky.
Článok Pomoc pre Hornú Nitru? uvádza, že z nami naskladaných peňazí štát dotuje baniam približne 100 miliónov eur ročne. Výroba jednej Mwh z hnedého uhlia stojí 110 eur, kým ostatné zdroje ju získajú za 40 eur – a to nerátame nepriame náklady, ktorými sú dopady na životné prostredie a zdravotné následky, poplatky za emisie a liečbu zdravotných dopadov. Len samotná elektráreň Nováky vypúšťa značne viac emisií ako dieselové osobné autá na Slovensku dohromady. Článok poskytuje tiež údaj o ťažbe na baníka, ktorá výrazne zaostáva za výkonmi v iných krajinách.
Dotujeme 3350 ľudí, z toho 1843 baníkov pod povrchom a 1507 baníkov na povrchu (z toho – ako som sa dopátrala na internete bolo 69 občanov Rumunska – a tých už prečo dotujeme?). A tiež 250 zamestnancov elektrárne Nováky. Tí baníci z celkového počtu 184 000 ľudí regiónu tvoria necelé 2 percentá. Ak sumu rozrátame na uvedený počet ľudí, tak by sa nám oplatilo, aby sedeli doma a platili sme im mzdu rovno, ušetrili by sme. O to viac, že spomenutý článok uvádza veľmi škaredú vec – že plat baníka v regióne bol v roku 2016 940 eur v hrubom, t. j. v čistom cca 720 eur. Dotácia na jedného pracovníka, poskytovaná štátom je ale viac ako 2400 eur. Tak koho to v skutočnosti dotujeme?
A to chce vláda podľa medializovanej predstavy dotovať hnedouhoľné bane ešte najmenej ďalších 5 rokov? Skutočne za takéto dotovanie zamestnanosti cudzích občanov z našich daní nemal už niekto sedieť nie vo vláde, ale v kriminále???!!
Ďalšou perlou je, že plánované odstavenie dotácií v roku 2023 vedie ku plánu baní ťažiť ostatky v zrýchlenom režime, t. j. vypustiť do ovzdušia čo najviac škodlivín.
Ktovie prečo ma neudivuje, že je to tá istá firma, ktorej meno sa spomínalo v kauze „peňazí v alobale“???!!
Ktovie prečo?
Smutná vizitka ekomyslenia a čistoty biznisu s elektrinou u nás je napríklad aj skutočnosť, že v lete roku 2016 až 77 poslancov NR SR nepodporilo návrh prestať dotovať u nás výrobu elektrickej energie z dendromasy, t. j. prestať spaľovať kvalitné drevo, na ktorú len v Prešovskom a Košickom kraji sú ročné dotácie v sume cca 11 miliónov eur.
Ale to nie je všetko, čo musíte predýchať – poďme ďalej.
Podstatnú časť ceny elektriny u nás tvorí aj podpora obnoviteľných zdrojov (OZE) a vysokoúčinná kombinovaná výroba (KVET). Túto tarifu za prevádzkovanie popri vyššie spomenutom TPS (financovaní spotreby uhlia) tvorí
Som presvedčená, že máme právo vedieť zoznam vlastníkov, ktorým sa skladáme
na vysoké a ziskovo lukratívne zaistené podnikanie.
Sumy sú to i pre neskôr pridaných výrobcov nie malé – napríklad pri malých vodných elektrárňach sa ceny odkupovania elektriny pohybovali v roku 2017 okolo 98 až 111 eur/Mwh. Geotermálna energia mala kúpnu cenu až 155 eur/Mwh.
Rozhodne nejde ani celkovo o malé sumy – je to za minulý rok viac ako pol miliardy eur – podľa údajov z článku zo 7.7.2018 s názvom Doplatky za OZE a KVET za minulý rok presiahli pol miliardy eur.
Aby sme boli adresnejší – dáme konkrétny výpočet za rok 2015, kedy tvorila táto daň 26, 45 eur/Mwh spotrebovanej elektrickej energie. Znamená to, že ak máte spotrebu 2,3 Mwh, ročne ste vďaka daniam a skrytým daniam zaplatili vyše 60 eur. Ale ak ste používali elektrinu zároveň i na kúrenie a ohrev vody, tak vás štát touto daňou obral za rok o viac ako 500 eur.
A to ešte narastá podiel elektriny bez strát, t. j. logicky by mala cena elektriny minimálne nerásť, ak už nie klesať. Ja viem, ja viem, oháňajú sa cenami elektriny na svetových trhoch – lenže prečo z vyspelého sveta máme preberať len ceny tovarov a služieb, a nie aj platy?
Záverom…
Toľko k sociálnemu štátu a elektrine pre občanov.
Naozaj by mala cena elektriny rásť? Na cene elektriny sa podľa mňa vytvorilo obrovské ryžovisko. Sľúbila som návrh riešenia – čo treba spraviť, to vyplýva z tohto článku – dvojblogu
K rýchlej a efektívnej náprave situácie u nás – a nielen čo sa týka cien elektriny – mám preto jedno riešenie – zaistila by som namiesto novoročného prejavu prezidenta verejnú rozhlasovú a televíznu produkciu
Slušné Slovensko by sa nestačilo čudovať, ako rýchlo by tu nastal poriadok.
Elena 15.12.2018