Všetkých sa nás týka tá zvláštna vec, čo sa stala. Len sme to zatiaľ nepochopili. Prehliadli sme ju v záplave mimoriadne dôležitých informácií o celebritkách všetkého druhu a ich výstrihoch či rozkrokoch, o hádkach politikov, či o tom ako sa máme všetci úžasne fajn.
Sme ako slepec, ktorý chytí nohu slona – a tak si myslí, že je to stĺpik.
O čom som začala dnes písať na svitaní v záplave jedenástiek záverečného jedenásteho blogu jedenástky 11×11?
Hm, neviem celkom presne, ako vám to vysvetliť. Uvidíte.
Som intuitívec…
Moja intuícia svieti občas ako aromalampa na podokenici. Aromalampu mi prenechala dcéra Kika, ktorá na rozdiel odo mňa nie je „svetielková“, a tak jej narodeninový darček od kohosi teraz mne v spálni hádže iskričky radosti v ťažkých časoch.
Intuícia je zvláštna vec, je dôležité sa k nej otvorene priznať, aby sme jej neuberali na sile – skrývať ju odčerpáva energiu a zužuje naše vnímanie, ako hovorí kniha Intuitivní lidé. Prezradím vám, že keď ma pred chvíľou potiahlo tú knihu vybrať z knižnice a nazrieť do nej, otvorilo mi to myšlienku o vzťahu intuitívcov so sociopatmi – tzv. „anjel – démon“, čo kniha vysvetľuje, že aj v mytológii hrdina najskôr predchádza temnotou a až potom prichádza ku svetlu. Dodám, že rovnako je to v rozprávke, však? Hrdina prechádza skúškami, až potom sa dostáva ku dobrému pokračovaniu v príbehu. Aj intuitívec tak najskôr stretáva úplne odlišných ľudí, pretože potom dokáže doceniť u seba aj u iných intuitívnosť a citlivosť.
Intuíciu mi dal Boh, vraj je to hlas našej duše – a šepká mi tichučko kadečo, niekedy moc naliehavo a vytrvalo – aj keď nie vždy jej ihneď rozumiem, naučila som sa jej už načúvať. A teraz vnímam, že popri mojich súkromných veciach mi vracia myšlienku o jednej zvláštnej udalosti preto, že o nej musím napísať – aj keď jej nerozumiem o nič viac ako vy.
Stalo sa to pred viac ako mesiacom – jedenásteho jedenásty pred pol jedenástou – a väčšina z nás tú udalosť ani len nezachytila. Rovnako nevšímavo sme prešli aj správu o nej. Je to jedna z vecí, ktorú mi moja intuícia vracia do myšlienok. Cítim, že sa nejako týka nás všetkých.
Obvykle…
Písala som to už v minulom blogu Iba slová 2. – obvykle pokladáme za najdôležitejšie veci, ktoré sú ľahko viditeľné, nápadné. Niekedy kvôli tomu prehliadame najväčšie životné šance, ľudí a príležitosti. Je preto dôležité zachytávať veci aj intuíciou. Tak je to aj v tomto prípade – médiá síce o udalosti priniesli správu, ale úprimne – kto z vás ju zaznamenal?
Toho jedenásteho jedenásty o pol jedenástej sa zachvela celá zemeguľa, s epicentrom kdesi medzi Afrikou a Madagaskarom, otrasy zachytili prístroje na celom svete. Seizmológovia nič podobné doteraz nezachytili – podobali sa tretej seizmickej vlne zemetrasenia, no tie prvé dne chýbali. A v samotnom epicentre naposledy bolo zemetrasenie v máji a tiež zvláštne, len s prvou seizmickou vlnou zvláštne čistej frekvencie v pravidelných 17 sekundových intervaloch. Vedci špekulujú, že to môže mať súvis s tým, že je to miesto zlomu superkontinentu a horniny možno prekrývajú ostatné frekvencie, ale nevedia to presne.
A hoci to väčšina ľudí nezachytila, a tí ostatní len preleteli letmo, vo mne sa ozýva intuícia znepokojene. Tie aktivizujúce sa sopky mi k tomu zarezonovali, tsunami s aktivitou jednej z nich spojené. Vyslovený nepokoj pri myšlienke na ten jav z 11.11 cítim, neviem prečo, ale naozaj cítim.
Záverom…
Ach, hej, moja intuícia mi hovorí, že o tom jave ešte budeme počuť. Že je pre nás dôležitý. A že by sme mu mali venovať pozornosť.
Elena 26.12.2018
P.S.: Prikladám aj link, naozaj sa to stalo