Kto z vás si spomína na Petra Tótha? Komu sa pri prečítaní tohto mena v pamäti vynorí jeho tvár?
A kto z vás pozná jeho ženu Janu? Práve príbeh pani Jany a jej muža Petra tu dnes nájdete. Pridala sa ku skupine ľudí, podporujúcich Otvorený list premiérovi SR, ktorý pôvodne napísali matky detí, ktoré zomreli v dôsledku pochybení lekárov. Už dávno v Otvorenom liste premiérovi nie sme len osamotené matky – sme matky, otcovia, manželia a manželky, dcéry a synovia, či iní príbuzní, ktorým zomreli blízki vinou lekárov, majú trvalé poškodenie ich blízki či oni sami. Je nás veľa, priveľa…
Pani Jana rozpráva príbeh…
Piatok poobede, s partnerom Petrom balíme a tešíme sa na víkend na chate. Zrazu silná bolesť brucha a vracanie zmenila plány. Volám sanitku, ktorá Petra okamžite odváža do UNLP v Košiciach. O chvíľu sa taxíkom vracia domov, síce v bolestiach, ale šťastný .. nič vážne, iba žalúdočné ťažkosti, nariadená diéta, čajíky. Sme šťastní, lebo ešte netušíme, že každý glg, každé sústo ho zabíja a každá ďalšia hodina mu berie šance na život. Ešte netušíme, že lekár nariadil smrteľnú liečbu.
Ťažkosti pretrvávajú, v pondelok ráno sa vraciame do nemocnice. Všetko je inak. Nie žalúdočné ťažkosti, ale zápal pankreasu…., chvála Bohu, že to nie je nič vážne, že to nie je rakovina…. Sme šťastní, lebo ešte netušíme, že pankreatitída je omnoho vážnejšie ochorenie ako rakovina … Z ČASOVÉHO HĽADISKA….. Pri tomto ochorení musí byť liečba okamžitá, v prvých hodinách s vylúčením príjmu stravy a tekutín ústami. ANI GLG. Vtedy by mal 90 % šancu na vyliečenie… Je neskoro, výsledky sú hraničné…..
JIS – liečba, …bohužiaľ, riešia sa už iba dôsledky kontraproduktívnej liečby, 4 hodiny ráno – volá mi Peter… Čo sa deje? Nepočujem ho … Bežíme do nemocnice…. Nedokážem uveriť jeho slovám – „Prosím Ťa prepáč, že som Vás zobudil, ale ja som už nevládal. Pýtal som si vodu, sestra mi povedala „SPITE !“…. Z nemocnice som už neodišla… Pri lôžku sme boli deň, noc, deň…
„Prosím, zavolaj lekára, je mi zle, nemôžem dýchať“ – ticho prosí Peter…. Bežím po lekára… MUDr. Kička…. vyhadzuje ma z ordinácie so slovami – ťažká pankreatitída. Zopla som ruky a prosila. Nepomohlo….
Prichádza moja sestra, ktorá pracuje v zdravotníctve 30 rokov. Nechápe. Vidí hraničný stav a prístup na JIS-ke, vybavuje ARO: „ Prevezte pacienta, je v kritickom stave, na Are ho čakajú“ žiada lekára. Lekár: „Nikto mi nevolal, vy mi nebudete rozkazovať, o čo Vám ide?“ „Na rozdiel od Vás, ide mi o život pacienta… choďte vrátiť diplom, Vy tu nemáte čo robiť“ Začína odpájať hadičky, aby mohla sama previezť pacienta…. Vtedy lekár zdvihol zadok a prišiel k pacientovi.
ARO – privážame Petra na ARO… prvé slová lekára, znejúce mi v ušiach – ČO ZASE DOSRALI? Starostlivosť excelentná – sestričky, lekári…. ľudskosť, profesionalita, záujem, ich obetavosť však vyšla nazmar, už nedokázali zvrátiť stav ….. ĎAKUJEM VÁM a SKLÁŇAM SA…
Šance na život boli malé, ale boli – operácia. Mali byť odstránené odumreté časti pankreasu – hlava a telo, iba na chvoste bolo zdravé tkanivo. Operácia bola vraj v poriadku. Vtedy som ešte netušila, že v tele pacienta ostala iba odumretá hlava pankreasu, čo potvrdila pitva. Takto predsa nemal šancu prežiť, prečo mu bola odstránená jediná zdravá časť, ktorá mu dávala posledné šance na život….. PREČO ? pýtala som sa ako laik polície, ÚDZS, lekárov, … všetci mi odpovedali: NEBUDEME SA K TOMU VYJADROVAŤ…
PREČO????????
17-te narodeniny našej dcéry. Mal to byť krásny deň. Kytica, ktorú si nesie, nie je narodeninová, kladie ju na truhlu svojmu milovanému ockovi.
PREČO lekár nezistil ochorenie a nenariadil správnu a včasnú liečbu- pýtali sme sa UDZS, tak ako nám to prikazuje zákon. Pretože „lekár vážne porušil svoje povinnosti, neurobil ani to najzákladnejšie vyšetrenie – odber krvi, ani USG, ktoré urobiť mal, sú to štandardné vyšetrenia, na zistenie správnej diagnózy a správnej a včasnej liečby“ – odpovedá UDZS, znalci, polícia.
AKÉ DÔSLEDKY MALA LIEČBA NARIADENÁ LEKÁROM? pýtame sa ďalej znalcov…. „nemuselo dôjsť k smrti pacienta“, …“ – táto liečba posunula pacienta do vyšších čísel ochorenia a smrti“,… zobrala mu 90 % šancí na život, …“bola v príčinnej súvislosti so smrťou pacienta“ – dozvedám sa zo znaleckých posudkov a z vyjadrení lekárov…
500-eurová pokuta, ktorú zaplatila nemocnica Úradu pre dohľad, je podľa zákona. adekvátnou sankciou. Lekár nenesie žiadnu zodpovednosť, riaditeľ nemocnice je spokojný. „Veď je to len jeden prípad“ argumentuje pri osobnom stretnutí.
Všetko je v poriadku, z dôvodu : možno by pacient aj tak zomrel !!!! Alebo presnejšie cit. p. doktorov, právnikov s titulmi pred menom a za menom „nie je možné 100% ustáliť, či by nedošlo k smrti aj pri správnej a včasnej liečbe“.
Dnes už viem, že v našom štáte je úplne jedno, či Vám lekár urobí vyšetrenia, alebo neurobí, či Vás lieči správne, alebo nesprávne, či Vám poškodí zdravie. Podstatné je, aby ste mali diagnózu, s určitým percentom úmrtnosti (stačí aj 5%).
Dnes už viem, že nemocnica aj lekár sa vyvinia zo zodpovednosti za smrť pacienta v dôsledku neposkytnutia riadnej zdravotnej starostlivosti iba tým, že pacient mohol s väčšou alebo menšou pravdepodobnosťou zomrieť, aj v prípade poskytnutia riadnej zdravotnej starostlivosti.
Dnes už viem, že v takejto rovine je život pacienta v stálom ohrození, pretože poskytovanie zdravotnej starostlivosti non lege artis, ktoré je legislatívne akceptované, zmarí všetky šance pacientov na prežitie.
Ďalšia rana, alebo úľava? Nechceme žiť v štáte, kde si nevážia ľudský život, argumentujú moje deti a odchádzajú zo Slovenska.
Ani ja nechcem žiť v štáte, kde si nevážia ľudský život. Ale neodchádzam, 6 rokov prosím, argumentujem, žiadam, ABY KOMPETENTNÍ UROBILI LEGISLATÍVNE ZMENY, aby zbytočne nezomierali pacienti, a aby práca, obetavosť kvalitných lekárov nebola zbytočná. ZATIAĽ ICH NEUROBILI !! Jana Mravíková
Záverom…
Koľko takýchto príbehov sa ešte bude musieť udiať, aby sa konečne kompetentní rozhýbali? A čo budeme musieť kvôli spravodlivosti pre našich mŕtvych blízkych spraviť?
Elena 16.1.2018
P.S.: Fotografie sú z rodinného albumu a uverejňujem ich so súhlasom pani Jany.