Drobný chlapček kráča odhodlane s macíkom – ruksačikom na chrbte.
Obrázok vyvolávajúci v mame hrdosť a chuť povzbudiť svojho statočného chlapca kráčať ďalej, odvážne a s dôverou poznávať svet. A v nás ostatných v takej chvíli rezonuje pobavený úsmev a neha…
Choď, dieťa, vykračuj tým chodníkom popri autách. Choď stále ďalej, svet je plný zaujímavých vecí. A je veľký, taký veľký, obrovský…
Ibaže tento chlapček už nekráča smelo chodníkom s medvedíkom – ruksačikom na chrbte popri autách. Už nikdy popri nich nevykročí…
Ruksačik leží v skrini, zapadá prachom, zub času zmyl jeho stopy na ceste.
Sebinko šiel tam, kde autá neparkujú.
Je v nebi.
Presne pred dvomi rokmi v noc z 30. na 31 januára zomrel. Ktosi mu v nitrianskej nemocnici vypol alarm.
Elena 30.1.2019
P.S.:
Tu sú medializované príbehy troch mám z nášho Otvoreného listu premiérovi.
Troch mám a ich mŕtvych detí.
Je tu i príbeh Sebinka a jeho mamy Dominiky. Vinník jeho smrti stále nie je pomenovaný, ani potrestaný…
https://www.facebook.com/425416834471798/videos/244307649569987/UzpfSTEwMDAwMTA4OTM4MzA0NToyMTExNzYzMjU4ODY5OTY2/