Ani nie tak o Venezuele, ako o Slovensku. Tento blog je o tom, čo s Venezuelou súvisí u nás.
Ach, ach, Venezuela…
Ani zďaleka nejdem rozoberať do hĺbky rozoberať politickú situáciu vo Venezuele, pravdaže, to by bolo na hodne dlho. Ale veď scenár „veľkého manipulátora“ je jasný. Niet o čom.
Čo tam majú, drahí bojovníci za oslobodenie Venezuely – ropu? Údajne majú jej najväčšie ložiská na svete – to je predsa akurát dobrý dôvod na to, aby sme ich šli ruka v ruke s NATO a pod taktovkou USA zachraňovať a budovať tam demokraciu.
USA zvažujú odstaviť Madurovu vládu od príjmu, t. j. neplatiť im za dodávanú ropu. Nuž, čo už na toto dodať? Ak ma pamäť neklame, také správanie sa volá krádež, alebo podvod – a malo by mať medzinárodnú odozvu. Nie servilným povolávaním, že sa pripájame k USA, pravdaže – ale úplne opačne.
Samozvaný prezident – no predstavte si, že by sme také niečo vyhlásili u nás. Tu by to bolo aj opodstatnené, pri všetkom tom marazme, ktorý na terajšieho prezidenta vyplával na povrch (a ani radšej nechcem vedieť, koľko by ho bolo pod povrchom). A keďže nemáme ropu, tak…
Ach, ach, Slovensko…
Nie, nie, tým sa neutešujte, že by nám dali pokoj budovať slušnú, mierovo zameranú a na seba investujúcu spoločnosť. Treba mať kam vyvážať odpad za drahé peniaze, a niekoho, kto sa bude skladať na naše pochybné investovanie svojim zadlžovaním…
Čo vravíte, že si už ľudia u nás zrovnali v hlave, že táto cesta nie je naša a že sme zašli kamsi do závozu? Nebuďte smiešni, to ste ešte určite nečítali blog o vystúpení poslanca Blahu – v ktorom jeho pisateľ celkom vážne píše, že tu žijeme na svojej úrovni aj na úkor chudobnejších krajín – a preto sme povinní im pomáhať v šanci zmeniť smerovanie ich krajiny. Ktovie, či by pán autor vyrazil i sám na vojnové pole „vo vojne za demokraciu“, aby videl utrpenie spôsobené vojnovým konfliktom a pochopil – alebo by len vypisoval burcujúce blogy z tepla svojho domova. Ak si myslíte, že žartujem, tak nie, nežartujem.
Poviem vám, dostal ma jeho argument v závere blogu, môj horúci zázvorový čaj s malinovým sirupom mi prestal chutiť – a to už je čo povedať – pri tej predstave, že by pán autor niečo podobné išiel realizovať a nebodaj by sa k nemu nejakí podobní i pridali. Ja vám ten argument radšej odcitujem, lebo interpretovať ten nápad by bolo na mňa moc:
Hrozím sa toho, že raz budeme aj my v takej situácii, že budeme zúfalo prosiť ten ostatný „liberálny Západ“ o podobnú pomoc zvonka. O vyjadrenia, o signál, že niekto sa o nás zaujíma, že vie, čo sa u nás deje a nie je im to jedno. Hrozím sa tej chvíle, že aj my budeme raz opäť vysielať do sveta takýto signál SOS, a tí naši spojenci, s ktorými sme mali držať, sa ku nám zachovajú tak, ako sa my dnes chováme k tým, ktorí potrebujú počuť zase našu podporu
Ach, aj ja sa hrozím tej chvíle. A všetkými dvadsiatimi prstami (i tými na nohách) budem hlasovať za to, aby všetci tí zúfalí a volajúci v takej situácii po pomoci mohli urýchlene odísť na ten „liberálny Západ“.
Elena 12.2.2019
P.S.: Prosím, aby ste pozorne vnímali podstatu príspevku – pán blogger by bol ochotný – ak by uspeli vo voľbách ľudia, ktorých názory sa mu nepáčia – prizvať sem pomoc zvonka… Na to skutočne nemám slov.
Načo sú nám potom voľby, ak podaktorí majú jasno, ako máme správne voliť???!!