Začítal som sa do príbehu. Jeho celý nadpis bol O krave Karole, ktorá mala aj číslo...
Karola bola krava. Nie, nemala štyri nohy, rohy, ani chvost a nedávala mlieko. Napriek tomu to bola ozajstná krava (nech vás ten minulý čas nemýli, nič sa na tom do dnešných čias nezmenilo).
Mala mobil, facebook, aj ten spomenutý Pokec – a ešte stále aj prácu, prekvapivo, vzhľadom k tomu, koľko času počas pracovnej doby na tom Pokeci trávila. Ach, ach, reťazec 303 šmejdov musí mať mizernú pracovnú morálku, a ešte mizernejšiu kontrolu zamestnancov – povedala som si pobavene.
To, čo nemala, bol charakter. Dalo by sa o tom rozprávať hodne dlho, a hodne výstižne – ale tým teraz nebudeme strácať čas. Povieme si to o tri mesiace. A nemala zjavne ani inteligenciu a zdravý rozum – pretože sa správala nečestne ku mne. Ublížila nečestnosťou mojim deťom – a to rozhodne nebol dobrý nápad.
Vyzerám milo a mierne, ale naozaj len vyzerám. Dokážem sa biť za svoje deti ako štyri levy a Drak dokopy, aj byť Tornádo…
Vtom zazvonil telefón. Váhavo som vstal a zašiel do kuchyne pre mobil. Kolega zo vzdialeného mesta potreboval skonzultovať môjho bývalého pacienta, ktorý sa tam presťahoval.
Neochotne som položil rozčítaný papier na stôl a dohodli sme sa na postupe – odoslaní dokumentácie. Myšlienky mi však odbiehali k tomu príbehu.
Konečne dotelefonované, môžem ísť čítať ďalej…
Elena 22.2.2019