Plamene 9. – Pán Kiska, a čo tam budú robiť?

6. apríla 2019, elenaistvanova, PLAMENE

Politická strana pána skoroužbývalého prezidenta, je zatiaľ ešte len v prenatálnom štádiu.

Púta však pozornosť médií i verejnosti. A aj moju, pravdaže, ako vidíte.

 

Všetci prezidentovi muži…

Aj ženy, iste – no výrok „všetky prezidentove ženy“ by mohol vyznieť dvojzmyselne – radšej zostaňme pri všeobecnom pomenovaní všetci prezidentovi ľudia. Ich mená a tváre nám pán Kiska odhalí už čoskoro, pri odchode z prezidentskej funkcie.

Dôležité je, že sú to všetko slušní ľudia, lebo inakších pán prezident v tej jeho novej strane mať nechce. Aj ja mám moc rada slušných ľudí. V tom jedinom sa s pánom Kiskom zhodnem. Nie, vlastne ešte jedno máme spoločné – tiež si myslím, že ľudia chcú v tomto štáte slušnosť a spravodlivosť. Na rozdiel od neho nezakladám politickú stranu, ale zato som iniciatívne prispela jeho vznikajúcej strane nápadom na názov

http://elenaistvanova.blog.pravda.sk/2019/04/03/plamene-8-strana-tych-ktori-by-mali-sediet/

A hej, pobavil ma výrok pána Kisku, že nikdy nepôjde do koalície so Smerom, SNS a kotlebovcami. Azda ho niekto z nich do koalície pozýval?

Nedôveru cítim pri tej vízii novozakladanej strany, plnej slušných a čestných ľudí.  Hlbokú, hlbokú, hlbokú.

 

Dnešným ránom…

Neuvažujem, len o strane plnej slušných ľudí. Moje myšlienky dnes lietali kade-tade, a hodne sa točili okolo dôvery.

Moje posledné ráno doma, pred nočnou cestou do Brna. Stála som v temnote skorého rána na balkóne. S hlbokou vďakou, pretože dážď ticho ševelil, prinášal konečne vlahu vysmädnutej krajine. Vnímala som radostný dych prírody, dychtivo prijímajúcej každú kvapku ako malý zázrak. V lese pod bytovkou spievali vtáci, vytrvalo štebotali. Všade vládla tma, no i tak vítali už nové ráno, s dôverou a nádejou.

Honza – jediný človek, ktorému teraz naozaj verím – ma konštelačne posunie k budúcnosti. Dve či tri konštelačky budem mať za sebou zajtra o tomto čase – a bude plynúť čas zmeny. Čo mi Zámer sveta prináša? Dokážem v sebe vydolovať dôveru a nádej, ako tí vtáci pod balkónom? Neviem, nie je pre mňa jednoduché teraz niekomu veriť.

Nedôvera vo mne zapracovala, aj keď sme predpoludním prišli s mačkou od veterinára – a videla som kopce zasypané snehom nabielo. Jahody, muškáty a pelargónie kúpené v piatok, čo mali skrášliť balkón, zostali v taškách čakať na čas tepla.

 

Záverom…

Vízia je to, isteže, pekná – plná strana slušných ľudí.

Zaujímalo by ma akurát, čo všetci tí slušní ľudia v tej strane budú robiť s pánom Kiskom.

 

 

Elena  5.4.2019