Bol páchateľom požiaru Notre Dame ktosi vedome? Dokázal zničiť dielo takej hodnoty ktosi zámerne? Je to možné, však koľko klenotov histórie už zničili kadejakí primitívi. nemáme však zatiaľ odpoveď v tomto prípade, príčina požiaru je stále verejne neznáma.
V dnešnom blogu nejdem pátrať po páchateľovi, dokonca ani konštelačne ho neriešim. Požiar Notre Dame ma vedie ku iným myšlienkam, ako by sa zdalo z úvodu.
Je pre mňa svojim spôsobom zvláštne inšpiratívny.
Doviedol ma totiž k úvahe, že najintenzívnejšie pôsobia práve extrémy. Že malé zlo vyvolá ako reakciu len malé dobro. A že najväčšie Dobro sa darí prebudiť práve najväčšiemu Zlu.
Viem, že je to zvláštna úvaha, veď i mňa samú prekvapila – ale podelím sa o ňu s vami.
Otvorene poviem, že podľa mňa má ten požiar hlboký duchovný zmysel. Neschvaľujem ho, samozrejme, ani som ho nespôsobila, no premýšľam v dôsledku neho o tom, ako niekedy práve tie veľké zlé veci majú vplyv na zrod veľkých dobrých vecí.
Uvedomila som si, akú vlnu spojenia síl dobra vyvolala táto udalosť. Ľudia vnímali Notre Dame ako samozrejmú súčasť života – a požiar im ukázal jej cennosť. Spievali Ave Maria mnohí, ktorí obkolesili miesto požiaru, a dokonca už vyzbierali miliardu, potrebnú údajne na opravu. Dielo sa stane silným mostom na prepojenie súčasnosti Francúzska s históriou, ľudia si uvedomujú teraz intenzívne prepojenie Notre Dame so svojim životom a jej cennosť. A myslím, že táto udalosť u mnohých posilnila vieru v dobro. Zahraničné médiá priniesli napríklad aj príbeh kňaza, ktorý vbehol do horiacej budovy a vyniesol odtiaľ vzácny relikt.
Myslím, že škody sú veľké, no istým spôsobom ten požiar zmenil svet, poznačil životy mnohých ľudí i znamením dobra. Ukázal nám aj horu dobra okolo nás, i dobro v nás samých. Všetci tí, ktorí smútime za Notre Dame, v skutočnosti vzdávame hold niečomu velebnému, dedičstvu a sile predkov, aj niečomu väčšiemu ako my, čo nás presahuje.
Je to zo strany Zámeru sveta spôsob prekonávania zla tým, že iniciuje intenzívne zrod dobra? Ako dážď, ktorý skropí zem, aby ožila? Musí pre veľké dobro prísť nejaká obeť? Chápali toto prepojenie ľudia intuitívne v dávnych dobách, keď prinášali bohom obete?
Na svitaní som čítala status od – Delťáčky (z našej tajnej konštelatérskej skupiny). Jasné, že to neprezradím celé, ale je to hlboké poslanie, zmysel delťáckeho prepojenia našla – a podelí sa oň s nami na delťáckom stretnutí 5. mája – moc sa teším a uvedomujem si hlbokú pravdivosť toho intuitívne.
Nič v živote nie je náhodné…
Táto myšlienka je prepojená jednak s témou požiaru Notre Dame – určite tá udalosť hlboký zmysel má. A jednak nenáhodnosť všetkého úzko súvisí so životom každého z nás – dávala som si do súvisu význam diania u seba teraz. Pred časom som narazila prostredníctvom koincidencie na minuloživotovú tému zrady, spomenula som to vtedy opakovane i v blogu (napríklad Verím 5. – Nehotový svet). Je to silný príbeh piatich, ktorí tvorili históriu shaolinu – vidím to očami Jee Sheeho. Zvláštne mi to poskladalo čriepky poznania, pomohlo mi to uvedomiť si, že je v živote dôležité nedávať zradcom žiadnu šancu – vytvorilo mi to pevnú hranicu. Premýšľala som dnes, komu by som dokázala teraz veriť. Uzavrela som sa, prerušila som všetky kontakty, všetko nechávam kĺzať po povrchu. Nejde len o to, akú cenu má dôveryhodnosť človeka a človek správajúci sa dôveryhodne. Ale i o to, čo pokladám za nedôveryhodné. Došla mi odpoveď na otázku včerajšieho večera – vynorila sa mi – báseň, taká dvojplamenná, a tak som ju napísala. Dnes som pochopila, že dvojplameň je človek, ktorý s nami plní poslanie, takže je dôležitá dôvera. Nemôže sa preto správať nedôveryhodne. Viete, mať v rukách papier o rozvode pre mňa nie je formalita. Nedôverovala by som chlapovi, ktorý by ma reálne „balil“ počas manželstva, pretože mne to prezrádza neschopnosť úcty ku záväzkom a hraniciam. Zámer sveta pustí Dvojplameň do nášho života, až keď ho dokážeme pravdivo prijať, a uvedomujem si hlbokú správnosť tej hranice. Áno, to je druhá silná myšlienka, ktorú som dnes pochopila popri tej myšlienke o maximálnej účinnosti sily zla na silu dobra.
O tej sile obete a potrebe premeny veľkého zla na veľké dobro by sa dalo, pravdaže, uvažovať dlho. Myslím, že pochopenie vzájomnej prepojenosti nás posúva na hlbšiu úroveň poznania. Veď áno, ale nie pár minút pred polnocou. Tak možno inokedy o tom dám viac…
Elena 16.4.2019