Včera neskoro večer mi prišiel mail. Pozvánka na stretnutie s premiérom Pellegrinim zajtra, (v piatok) o 13,00.
Poviem vám o tom pár slov.
Som na ceste do Bratislavy na stretnutie s premiérom. Aby som uviedla túto vetu na pravú mieru, doplním tri opravy:
Nie všetky tváre a príbehy poznáte. Pripomeniem aspoň niektoré z príbehov prostredníctvom fotografií, písala o nich v mojom blogu v priebehu času.
Maroško, Sebinko, Kubko, Dianka, Timejka, Simonka, Ivko,… A Peter… A… kde to bude mať koniec???
Aj Denisko, ktorý prežil, no ktorého odvážna mama Anka chodí s nami na všetky podujatia…
Nechcem o tom teraz písať viac, lebo sa nechcem rozhodiť pred zajtrajškom – ale je mi smutno v tejto chvíli, veľmi smutno.
Veci sa pohli, došlo ku zmene niektorých zákonov, niektoré zmeny sú práve predkladané do parlamentu.
No je ešte tak veľa toho, čo treba meniť, aby v slovenských nemocniciach neumierali ľudia zbytočne. A ak dôjde ku pochybeniu lekára, aby dôsledky jeho činu neniesli obete namiesto páchateľa…
Potešilo nás preto, že sa stretneme s premiérom.
Lebo prístup ku spravodlivosti u nás chýba, a mŕtvych detí pribúda…
Našim deťom…
Z anjelov krídel pŕchne páperie,
smutnosladko sa znáša z neba,
dýcha zas krása zašlých spomienok
a ja v nich vidím, dieťa, Teba.
Oblaky letia kamsi do diaľky,
to lásku k našim deťom nesú,
my denne si kladieme otázku,
že kde sú, kde sú, tak kde sú???
Páperká biele z krídel anjelov
vietor dnes znáša k zemi malé,
ten odkaz detí nesieme,
my stojíme tu za nich stále…
Elena 25.4.2019
P.S.:Bannery z fotiek našich detí, uverejnené so súhlasom rodičov
A Jankin muž Peter, fotografia z jej archívu, uverejnená s jej súhlasom……