Smrť Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej pomaly zapadá prachom zabudnutia. Čas sa vlečie, vyšetrovanie tiež.
Nie, nielen o K+K, dnešný vzorec je K+K +1.
Keďže nikto nevymyslel na oživenie pamäte nič lepšie ako pripomenutie, pripomínam fakty. A dopĺňam o pár nových aspektov.
Nuž tak o tom dnes…
Vyšetrovanie sa neskončilo, zabudnite…
Melodramatický priebeh vyšetrovania, v ktorom najskôr ktosi, kto vôbec nemal, chodil miestom vyšetrovania – no a či je starý alebo nový prezident polície, my dodnes nevieme, že prečo na mieste činu dvojvraždy dotyčný bol.
Potom zasa ktosi, kto mal, zabudol čo bolo treba zabudnúť a poplietol, čo bolo treba popliesť… – ten príbeh nie je ničím neznámym, len treba fakty ukázať poukladané pekne pokope.
Nepochybujem, že existuje „legenda o čine“, v rámci ktorej je pár údajov inak, ako nám medializujú, či niektoré sú nemedializované – z pochopiteľných príčin, aby páchateľ…
Máme páchateľa – konečne…
No nie, načo trocháriť – máme rovno dvoch. Je to špinavá a premyslená hra – lebo ak nepreukážu vyšetrovatelia jasne vinu, obaja noktoviečipáchatelia nám zamávajú s balíčkom svojich ľudských práv a veselým úsmevom…
Ja by som ich vypočula v zmysle mojej filozofie voči páchateľom, že – ak porušíš práva iných, nečakaj, že budem rešpektovať tvoje práva… Týždenný pobyt s drogou pravdy pre celý páchateľský kolektív – a mali by sme po starostiach s rekonštrukciami. A potom už len mesačná dovolenka tiež celému kolektívu – pokojne aj spoločná, no bez jedla a vody.
A neboli by tam sami – partia by sa rozrástla, lebo Kočner by vďaka tejto metóde heslo na tú apku prezradil. Nijakí experti by nemuseli nič prácne prelamovať, beztak podľa mňa nič neprelomili…
Marčekovo vyhlásenie, že sa priznal, lebo rodina si zaslúži vedieť pravdu, pokladám za vrchol cynizmu – jeho anetickej psychopatie je to pre mňa vizitka. A už spomenutá bezohľadná účelová hra. Lebo jeho pohnutiu svedomia verím rovnako ako predstave, že vretenici narastú nohy a začne tancovať v charitatívnom putovnom predstavení pre deti v nemocniciach…
Za smutnú vizitku SSS (spravodlivosti na slovenský spôsob) pokladám fakt, že i keby sa preukázalo, že Marček si svoje priznanie vymyslel, nehrozí mu nič. Hoci popri utrpení pozostalých je to veľká suma, na ktorú sa skladáme všetci v rámci vyšetrovania jeho „páchateľstva“…
A predstavte si, aká smola…
Zaujímavú informáciu dal k téme bloger juliuskovacs1 v SME v máji 2019. Píše, že boli na bránu domu napísať mená ľudí, podľa nich zodpovedných za vraždu. A predstavte si, aká smola – týždeň pred rekonštrukciou vraždy to urobili.
Napriek tomu sa v televíznych správach o tejto veci neobjavilo ani jedno písmenko na bráne. Aktuality a Sme dali staré snímky, televízie nenasnímali bránu. A dokonca aj pri rekonštrukcii – hoci bránu nesnímali – sa postavilo rovno pred bránu veľké hasičské auto, ktoré ju prekrylo.
Predstavte si, aká náhoda – asi taká, ako keď si prichystáte obloženú žemľu, dáte si ju do tašky – a potom ju v práci v tej taške nájdete. Áááááá, no náhoda sťa vyšitá, ako inak…
Záverom…
Legenda o zbúraní domu?
Ozaj, a vraj ho chcú zbúrať…
Elena 11.6.2019
P.S.: Nápadu s tým možným zbúraním domu rozumiem. Príliš by pripomínal ľuďom, čo sa stalo. Ozaj – a stalo sa niečo vôbec???
P.P.S.: Ale tú bránu – tú by sme si mali vystaviť…