„Nie každý deň končí manželstvo trvajúce vyše 26 rokov. To moje rozviedli v utorok – formálne, pre mňa skončilo v deň, keď som zistila, že ma manžel podvádza…“
Fúha. Rýchlo som zápisník zavrela a položila.
Na mojej obľúbenej lavičke v parku plného vrán nikto nesedel, no na kraji lavičky ležal malý belasý zápisníček. Už nejakú chvíľu som zápasila s dilemou, či ho otvoriť. Sedela som tam pol hodiny, a nikde nikto, kto by ho hľadal. Zvláštne, možno by som mala nájsť majiteľa, niekedy si ľudia zvyknú napísať meno a adresu niekde v úvode. Možno nevie, kde zápisník zabudol a hľadá ho. Nazriem, len nazriem.
Zápisník zostal na lavičke, no tie dve úvodné vety vo mne vyvolali zvedavosť. Uvažovala som o nich aj cestou domov. 26 rokov je hodne dlhá doba, to človek len tak nehodí za hlavu…
Na druhý deň tam zápisník stále bol. Začalo popŕchať, a tak som ho vzala. Večer s naň spomenula. Možno nájdem majiteľa, ak ho prezriem.
„Pre mňa sú záväzky posvätné, o to viac ma nevera zranila, trpia i naše deti – chýba im otec. Hlavou mi pri rozvode bežali spomienky na to, čo sme prežili za tých 26 rokov. Pre mňa je pevnou hranicou láska, nikdy by som nebola s niekým bez toho, aby som ho milovala. Stála som pri ňom aj v zlých časoch. Keby ma miloval rovnako, nedokázal by ma podviesť, lebo by chápal, ako mi tým ublíži. Je to otec mojich detí, prajemmu , aby bol šťastný, naozaj úprimne.
Stará pijavica je iná káva – nemala morálne zábrany ubližovať mne a mojim deťom. Nuž, spomínate si na filmový citát „Nepotěšil jste mě, Marečku, ani já vás nepotěším …“? Od svojho rozvodu sa nasťahovala postupne k siedmym, nie po prvý raz šla zo vzťahu do vzťahu cez neveru, takže má prax a nepozná morálne zábrany. Pre mňa je to len osoba, ktorá ma podvádzala s mojim manželom – nemám k nej úctu. Nepodala by som jej ruku, ani by som si s ňou nesadla k spoločnému stolu. Ako sa na seba dokáže pozerať ráno v zrkadle po špinavostiach, čo v živote spravila? Zrejme v pohode, čestnosť a slušnosť pre ňu nič neznamená. Nuž, charakter nepretrieš mejkapom – nahodíš falošný úsmev cez srdce hada, ale i tak všetci vidia, že ti trčí hadí chvost – premieta sa to aj v jej výzore, vyzerá vyžito a schátralo.“
To je ozajstná putovná atrakcia, tá stará pijavica, hovorím si pobavene.
Čítala som na jednej stránke vyjadrenie ženy, ktorá vie, ako jej kolegyňu z práce podvádza manžel a uvažuje, či jej to povedať. V diskusii sa na ňu zniesla vlna komentárov, že čo sa stará, či závidí a podobne. Uvažovala som, prečo sme stratili zdravú hranicu morálky. Nerozumiem ako nejaká žena dokáže vliezť do postele chlapovi, o ktorom vie, že má doma ženu a deti. Čo za rodinu vychová človeka s takýmito morálnymi zásadami? Určite by som bola vďačná tomu, kto by sa len tak neprizeral, ako ma partner klame. Mňa upozornil tesne pred vianocami manželov kamarát akú podivnú priateľku má manžel na facebooku (žiaľ, nielen tam). Keď som jej napísala, aby nám dala pokoj, že sme zažili veľa ťažkého, klamala že len zdieľa duchovné citáty. Vedela, že dostaneme odškodnenie za smrť syna,. ani kamión by ju od prachov už neodtiahol – nie to nejaké morálne zábrany, ktoré nemá. Neviem čo ju naučili jej rodičia, ale zjavne nie to, že má žiť čestne. Zavinila, že s ňou nikdy nebudem vychádzať po dobrom a nechcem, aby sa snažila spoznať moje deti – nie je pre ne morálny vzor.“
Uff, nadýchla som sa. Je to fakt, čo to učíme naše deti toleranciou ku ľuďom, ktorí podvádzajú? Však kedysi by taká osoba sedela na námestí v klietke hanby. Dnes sa tvári, akoby sa nemala za čo hanbiť. A čo týmto postojom učíme naše deti – že je normálne klamať a podvádzať?
„Príbeh neskončil. Visí nad ňou moja podmienečná kliatba, nesmie od môjho bývalého muža nikdy odísť. A rátajme tri mesiace od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode, koniec septembra či polovica októbra – budem vidieť, ako jej to aj Zámer sveta zrátal…“
Áno, prikyvujem, tiež verím, že všetko zlo sa človeku poskladá späť na jeho chrbát. A tá pani zjavne ublížila nejednému.
„Musím to napísať v tejto chvíli. Lebo odteraz ju nechávam s následkami jej činov samú…“
Elena 25.6.2019