Máte rodiča, odkázaného na opateru? A je v DSS-ke, či nebodaj v nemocnici?
Nuž, zjavne nejde o ekologicky ladený blog o plastoch a čistote nášho prostredia – a predsa je istým spôsobom ekologický, hovorí o čistote nášho svedomia… A o čistote svedomia tejto spoločnosti.
Natvrdo.
Váhala som, či dám ešte jedenástku blogov do 11., kým odídem do lesa. Možno áno, uvidíme. 30! – blíži sa tridsiate výročie Nežnej revolúcie – tak táto jedenástka je o tom, kam sme za ten čas došli…
Nekŕmte nás odpadom…
Stránka Nekŕmte nás odpadom… nedávno priniesla príbeh, v ktorom pani popisuje situáciu mamy v istej DSS. Zúbožený stav, preležaniny. Príbeh je smutný, no ešte desivejšia je podľa mňa pri ňom diskusia, kde sa vyjadrujú aj opatrovateľky DSS – že príbuzní by mali chodiť svojich blízkych polohovať a starať sa. Spolupodieľať sa na starostlivosti. Sťažujú sa, že majú veľa klientov a nezvládajú to.
Tak.
Aspekt 1. Chodiť vypomáhať opatrovateľkám
Kristepane – a čo s tými, ktorí príbuzných nemajú? Načo sú tam potom opatrovateľky – ak im majú chodiť v starostlivosti o blízkych – s polohovaním, umývaním, atď. – pomáhať príbuzní klientov, lebo inak ostanú s preležaninami?
Príbuzní majú chodiť „spolupodieľať sa na starostlivosti“ – t. j. vypomáhať opatrovateľkám??? Prepáčte, a kto chodí pomáhať šoférom autobusov, baníkom, učiteľom, či akejkoľvek inej profesii? Čo sú toto za absurdné nápady, aby sme nevyžadovali stopercentné plnenie pracovných povinností a kvality starostlivosti???!!
Aspekt 2. Počet klientov na opatrovateľku
Pozrime sa na problém z druhej strany. Opatrovateliek je údajne primálo. Koľko má podľa štandardov pripadnúť klientov na jednu opatrovateľku v DSS? Existujú či neexistujú štandardy? Ak nie sú, kto ich má spraviť? Ak sú, kto ich porušuje? Kto je za to zodpovedný, môj najsamobľúbený minister?
No hádajte, kto mu minulý týždeň ohľadne toho napísal? Pravdaže, ja. Je predsa absurdné, aby sme diskutovali o problémoch len na facebooku, keď máme v tomto štáte ľudí, ktorí sú za ich riešenie platení.
Zrejme aj pani ombudsmanka by mala vidieť tie fotografie, vyjadrenia opatrovateliek v diskusii a preveriť situáciu v praxi. Lebo takáto starostlivosť je podľa mňa porušovaním ľudských práv.
Aspekt 3. No prečo som dračia?
Márnosť, akože prečo? Po celý čas som kopala za tých, ktorí sú slabí – starí, chorí, postihnutí, pretože sú bezmocní.
Pripadá mi to ako skrytá eutanázia tých ľudí, ktorí pre tento štát odviedli nemalé hodnoty svojou poctivou prácou. A spoločnosť by sa mala o nich v starobe skutočne slušne postarať.
Aspekt 4. Ako to vyriešiť?
Kedysi ženy šli do dôchodku podstatne skôr, takže mala rodina zaistenú kontinuitu starostlivosti. O vnúčatká v prípade choroby sa postarali staré mamy, mamy spokojne pracovali. Starali sa aj o starých a bezvládnych rodičov. Dnes musia pracovať dlhšie, odchodový dôchodkový vek vzrástol.
Pritom v spoločnosti máme ľudí, ktorí nepracujú vôbec po celé roky, desaťročia, celoživotne. Namiesto toho, aby sme ich za poskytované peniaze doviedli ku nejakému výkonu pre spoločnosť – napríklad ako pomocné sily v rámci DSS.
Takisto dávame enormné sumy na zbrojenie. Spravme referendum, či chceme vyhadzovať peniaze na predražené americké stíhačky, či tu chceme amerických vojakov a či chceme, aby naši vojaci putovali kamsi na ruské hranice provokovať pod hlavičkou NATO.
A potom som sa dočítala, že i v zdravotníctve už treba chodiť vypomáhať.
Aspekt 5. Zdravotníctvo je platená služba
Pokladám za nehorázne, že ktosi ryžuje obrovské zisky, a pritom uberajú pacientom čoraz viac. Stáť kdesi pred nemocnicou nadránom, aby ste sa dostali na rad, vyčkávať po celé týždne na vyšetrenie,…
A ešte aj chodiť robiť dialýzu do nemocnice. Kto z vás sa čuduje, že pod príspevok som napísala komentár, že čoskoro budeme chodiť i variť do nemocnice namiesto personálu???!!
Aspekt 6. Tie strašné kopy odpadu…
Sú všade okolo nás. V mizernej úcte tejto spoločnosti k životu. V absurdnom prístupe k starostlivosti o slabých a bezmocných – starých, postihnutých a chorých ľudí.
V našom mlčaní a prizeraní sa všetkým tým darebáčinam…
Elena 30.6.2019