Kiska je proti registrovaným partnerstvám – hlásajú v tých dňoch titulky v médiách. Musí byť skutočne zúfalý a chytá sa všetkého, dodávam realisticky. A zúfalý musí byť aj ten, kto jeho vyhlasovaným názorom uverí. V rámci toho som si na Kiskovo dalajlámovanie spomenula.
V roku 2016 sa náš vtedajší prezident Kiska stretol s dalajlámom. „Budhizmus je pre mňa filozofiou o tom, ako by sme mali žiť“ napísal vtedy na svojom oficiálnom prezidentskom blogu.
Čítala som cez predchádzajúci víkend Dalajlámovu Sílu soucitění, keďže minulú stredu začínal dvojdňový celoslovenský seminár Súcit a súcit so sebou, ktorý som organizovala, s lektorkou – odborníčkou na psychotraumatológiu Hanou Vojtovou. Knihu o súcitení od Dalajlámu som preto vyhrabala z najzadnejšej rady mojej knižnice. (Mám veľa kníh, sú uložené v knižnici v policiach až v troch radoch za sebou – a občas ich preto preukladám, vytiahnem dopredu „čítacie na ďalšie obdobie“. Vlastne som si hovorila pri minulovíkendovom preukladávaní knižnice, že pri sťahovaní by sme ja a Kika (má už podobne veľkú knižnicu) potrebovali na knihy náklaďák.)
Nie som znalec buddhizmu, no som si istá, že je to mierumilovné náboženstvo. A Dalajláma priamo hovorí vo svojej knihe, že vojna nikdy nemôže viesť ku vyriešeniu problémov. Že potreba vlastniť zbrane je motivovaná hnevom a nenávisťou. A že sa musíme usilovať o globálne odzbrojenie.
A tak som zauvažovala, ako to ide dokopy s Kiskom prezentovanými postojmi ohľadne zbrojenia a NATO. Ako ide dokopy budhizmus a americké stíhačky? Neviem si predstaviť, ako mohli s Dalajlámom v tejto oblasti nájsť spoločnú reč.
Ach, áno, vie mi niekto z vás, kto sa lepšie ako ja vyznáte v buddhizme, povedať, čo z neho Kiska do svojho života prebral?
Zbrojiť, alebo?
Základom sveta je polarita a jej rovnováha – deň a noc, svetlo a tma, dobro a zlo… Čierna a biela. Vojna a mier. Mohli by sme filozofovať, že polarity majú navzájom prieniky, že je to kontinuum a že sú to len nejaké hraničné body jediného kontinua. A že bez vojny by mier nebol, lebo ten stav, v ktorom by sme žili harmonicky a v zmysluplnej spolupráci ako celok, by nemal žiadnu polaritu. Ale veď to by bolo jedno, ako taký stav nazveme – ak by bol pokoj, spolupráca a neboli by vojny.
Uvažujem nad tým, lebo kedysi boli dva tábory, veľkosťou síl približne vyvážené. Teraz vzniká nerovnováha – a tá zákonite smeruje ku potrebe prekloniť ju k rovnováhe. Nechcem žiadnu vojnu, ktorý normálny človek by ju chcel? A pritom nám tu – dokonca na drzovku, za naše peniaze, ktoré nám berie na zbrojenie na úkor našej vlastnej životnej úrovne – ktosi ďalšiu vojnu rozdúchava – a nie malú, vojnu veľmocí.
Ľudstvo akoby stratilo schopnosť sebazáchovy – prehliadame problémy, ktoré nás ťahajú do záhuby. Nekontrolované množenie sa ľudí v niektorých krajinách sveta s následným hladomorom, vojnou a migráciou, bezohľadnosť ľudí aj štátov voči životnému prostrediu s desivými následkami už teraz, obrovská polarizácia bohatstva a chudoby vo svete a v jednotlivých spoločnostiach.
Iste, konflikty medzi ľuďmi existujú, nevymizne úplne rôznosť názorov na celom svete. No už len tie vyššie spomenuté problémy samy osebe sú skutočne významným dôvodom a argumentom, aby ľudstvo zjednotilo sily na ich riešenie v mieri.
Záverom…
Keby došlo ku globálnemu odzbrojeniu, uvoľnil by sa v spoločnosti obrovský počet prostriedkov na jej rozvoj. Tak si uvedomte, aký obrovský tlak a biznis tu rozvíja zbrojárska lobby.
Ja som i na tom seminári o súcite skonštatovala, že ako môžeme hovoriť o súcite voči sebe, ak ho nemáme voči Zemi. Veľa sa teraz melie o Černobyle (/nie, nevidela som seriál či film o ňom, nechcem to vidieť – desí ma rozmer tej tragédie, a to vo vzťahu ku prírode i ľudsky) – nuž, tak majte na pamäti, že niečo podobné by sme mali i tu, ak by sa naplnili plány amerických mierotvorcov. Skutočne sa ozvime proti šialenému zbrojeniu, čo nám tu SNS rozbehla. Aj proti vysielaniu našich vojakov na ruské hranice a inokade v rámci „mierových misií“. Lebo nech pozerám, ako pozerám – nikde nijaký mier nepriniesli. Alebo áno?
Elena 7.7.2019