30 rokov je v tomto roku od Nežnej revolúcie. Taká pekná príležitosť zbilancovať, čo nám to obdobie dalo. A vzalo, aj to, pravdaže…
Uvažovala som, akej téme chcem ešte venovať blog pred mojim odchodom do lesa – keďže tému ďalších dvoch blogov tejto jedenástky mám jasnú. A práve o „Nežnej“ budem v tejto chvíli hovoriť – o nádejach, aj o ich nenaplnení.
Kedy sme podľa tých úvodných sľubov „z 89“ mali životnou úrovňou dobehnúť vyspelé krajiny? Spomína si na to vôbec niekto z vás? Máte pocit, že ich dobiehame? No, podaktorí ich možno aj predbehli – ale ja mám na mysli obyčajných pracujúcich ľudí.
Vstupovali sme do zmeny v spoločnosti po roku 1989 mnohí s naivnými nádejami a – keď sa obzrieme spätne – aj s ťažkými ilúziami. Láska, pravda, spravodlivosť k nám mali doraziť – namiesto toho nás doráža poznanie, že už nestojíme v rade na mandarínky, ale v rade na zdravotnú starostlivosť. Aj na spravodlivosť, ale to úplne zbytočne – po rokoch ťahačiek o ňu nakoniec pochopíme, že v tomto štáte je spravodlivosť len pre bohatých a mocných. A že namiesto kráčania k láske a pravde sme žili roky plné klamstiev a neprávd.
Havlov prejav „jak komunisté lžou a straší nezaměstnaností…“ by mali každoročne vysielať na 1. apríla. A zakaždým povinne aj deň pred voľbami, aby sme začali uvažovať…
Koľko ľudských tragédií, sociálnych samovrážd, živorenia priniesla doba po roku 1989? Koľko v nej vyklíčilo podvodníkov, ktorí sa priživujú na našej poctivej práci a ryžujú obrovské zisky na ich luxusný život, kým mnohí z nás živoria?
Koľko snov táto doba rozbila svojimi pochybnými hodnotami, koľko ľudí vyhnala za prácou z vlasti, koľko úsilia predchádzajúcich generácií vyšlo v nej navnivoč v rukách kamaratšágových privatizérov?
Táto spoločnosť musí revidovať výdavky a brať na zodpovednosť tých, ktorí mali túto spoločnosť viesť k lepším zajtrajškom a namiesto toho bašovali od desiatich k piatim. Musia niesť zodpovednosť trestnoprávnu aj finančnú. Je potrebné robiť jasné a zásadné kroky pre skutočné zlepšovanie.
Namiesto do zbrojenia treba investovať do životného prostredia. Nie zajtra – dnes, okamžite. Predstavte si, ako teraz nadávate na počasie podaktorí. A to je len začiatok. Potom nepomôže nadávať na politikov, teraz treba robiť zásadné a rozsiahle opatrenia.
Starne nám populácia. To by u nás malo byť spojené s rozmachom zdravotníctva a sociálnych služieb, aby sme zaistili ľuďom po desaťročiach poctivej práce slušnú starobu. Práve tam by bolo potrebné sústrediť zdroje a zrealizovať celý rad opatrení. Vyškoliť ľudí pre zdravotnícke profesie a vytvoriť legislatívu na ich udržanie – aj formou povinnej úhrady štúdia, ak odíde vyštudovaný človek do zahraničia bez odpracovania pár rokov u nás. A je nutné dostať do rúk štátu lukratívne časti zdravotníctva, ktoré sa stali pre podaktorých zdrojom lukratívnych ziskov. Namiesto pchania sociálnych dávok podaktorým ľuďom aj celoživotne zapojiť každého z nich do pomocných služieb – napríklad ako terénnych sociálnych asistentov práve v domovoch sociálnych služieb či v obciach na sprevádzanie starých a chorých ľudí ku lekárom, na vybavovanie časeniek či lekárskych receptov pre nich a podobne. Budovať zariadenia, kde by sa o starých a chorých dokázali starať dôstojne, s kvantitou i kvalitou personálu.
Namiesto pravdivého a slobodného obrazu spoločnosti manipulovanie, zastrašovanie a umlčiavanie. Namiesto reálneho zlepšovania života nás, bežných občanov, zadlžovanie generácií našich detí a vnukov. Skutočne 14 amerických stíhačiek nám treba za obrovské miliardy s ich desaťročnou údržbou, Slováci? Americké základne? Poskakovanie vašich synov na ruských hraniciach „na obranu“? Vymývanie mozgov a la USA – na večné časy s Amerikou a nikdy inak?
Nedajme sa umlčať strachom, ani naivitou. Je potrebné nahlas a otvorene hovoriť o prioritách tejto spoločnosti, nemôžu ňou byť podľa mňa šialené investície do zbrojenia, živorenie starých ľudí či ich skryté eutanazovanie, ani „moderné hodnoty“ a superluxusný život pár vyvolených na úkor poctivo pracujúcich.
Sú v živote veci, pre ktoré sa oplatí žiť. A za ktoré sa oplatí aj zomierať…
Nech láska, pravda a spravodlivosť ľudí v tejto spoločnosti po tridsiatich rokoch konečne nájdu…
Elena 7.7.2019