Občas uvažujem, aké cenné je dívať sa na svet detskými očami, uchovať si v sebe túto schopnosť vnímať zázračnosť vecí v ňom. Oči dieťaťa, jeho radostnosť a čistú dušu. Aj lásku k dobru, ktoré v rozprávkach vždy vyhráva, na rozdiel od života. A aké dôležité je k tomu pridať zrelú schopnosť aj nezištne konať dobro…
O dobre v nás dám pár slov, pretože niekedy dobro vyhráva nad zlom aj v živote – teraz vám prezradím, že kde som ho dnes našla…
Robiť dobro…
Nesúhlasím s názorom, že konať dobro je vždy trochu sebecká záležitosť. Úprimne – myslím si, že ide o názor egoistov, ktorí nedokážu pochopiť, že niekto môže robiť čosi bez bočných úmyslov a zamerania na vlastný prospech. Naozaj si cením ľudí, ktorí nerobia dobré skutky len účelovo, ale nezištne pomáhajú. Ktorí sa dokážu zastať slabých, bezbranných a kopú za nich vytrvalo. Ktorí dokážu ticho a nenápadne každý deň nosiť jedlo túlavej mačke, vyzbierajú v prírode nahádzaný odpad a nepotrebujú k tomu svetlá kamier, či titulky v novinách. Ktorí vedia, že byť láskavý a súcitný v dnešnom svete nie je znakom hlúposti a naivity, ale životnej múdrosti a čistého srdca.
Včera ma očaril jeden taký príklad ľudského dobra. Pri hľadaní informácií o jednej konskej farme, kam by som mala ísť už onedlho na šamanský rituál smrti a zomierania, som si prezrela stránku aj zopár ďalších takých rančov. A na jednej z tých stránok som našla úžasnú vec – poviem vám o nej teraz.
Horský ranč umožňuje virtuálnu adopciu rôznych zvierat – obvykle ju umožňujú len útulky. A nie hocijakých zvierat – ide o zvieratá, ktoré prešli utrpením, kruto s nimi niekto zaobchádzal a podaktoré si z toho odniesli aj zdravotné následky na celý život. Sú to na jednej strane smutné príbehy, vypovedajú o ľudskej krutosti a utrpení bezbranného zvieraťa, no zároveň sú aj radostné, lebo tieto zvieratá prežili vďaka ľudskej neľahostajnosti a obetavosti. Páči sa mi aj to, že popri virtuálnej adopcii zlepšujú život zvierat i predajom prírodných produktov a výrobkov
Ak sa medzi nami nájde dosť ľudí ochotných pomôcť zvieratám na ranči virtuálnou adopciou či aspoň pár eurami, prežije v dobrých a láskavých podmienkach svoj ďalší život viac zvierat s ťažkým osudom.
Ľudskosť – čo je to???…
Neviem, či toto slovo je tým, čo naozaj vystihuje správanie, ktoré mám na mysli. Lebo zvieratá nie sú ľudské, no dokážu vnímať utrpenie iných, podeliť sa, byť láskavé, verné, súcitné, starostlivé, … Tak čo je to ľudskosť? Oháňanie sa ľudskými právami, ktoré nám prideľujú všetky možné výsady a upierajú ich zvieratám? Je ľudský ten, kto nadradene vykladá, že čo tam po utýranom zvierati, veď išlo „len o zviera“???!!
Podľa mňa je ľudský ten, kto vníma utrpenie všetkých živých bytostí – zvierat, rastlín, Zeme a nepovyšuje jednu z foriem nad druhú. Vidí nielen očami, ale aj srdcom. Ak uvažujete podobne, prosím, venujte v tejto chvíli tichú prosbu Zámeru sveta o zastavenie požiarov, uhasenie plameňov na Sibíri.
Záverom…
Niekedy pokladáme za silných tých, ktorí sú bezohľadní, nesúcitní, arogantní, egoistickí – konajú zlo s ľahostajnosťou voči ostatným živým bytostiam, bez akýchkoľvek zábran.
Oveľa viac sily však treba na konanie dobra.
Elena 26.7.2019
P.S.: Sibír, posielam s láskou, pre uhasenie plameňov…