Naša životná filozofia sa stáva našim životným štýlom. Ako myslíme, tak žijeme – stará známa pravda je to. Meníme sa len tým, že vykročíme cestou, ktorou sme ešte nikdy nešli. Známe tisíckrát vyšliapané cesty, známe spôsoby myslenia a správania nás nezmenia. A z doteraz povedaného vyvodzujem, že ak filozofia podmieňuje životný štýl, potom pre jeho zmenu je nutná aj zmena životnej filozofie.
Včerajšok bol hodne zvláštny, koincidencie sa mi sypali, v lese som našla niekoľko srdiečkových kameňov. Na úvod vám s niektorými z nich dám symbolickú fotohádanku – no to som zvedavá, či pochopí niekto?
PREČO prichádzajú životné zmeny?
Nerobíme veľké a zásadné, tzv. prelomové zmeny len tak z dlhej chvíle – to nás život pritlačí niečím ťažkým a bolestným do kúta, pretože na jeho jemné postrkávanie sme nereagovali. Ak k nám v živote taká zmena príde, znamená to začať žiť inak, prijať nový životný štýl. A k tomu musíme zmeniť svoju životnú filozofiu. Možno zmeniť uhol pohľadu, možno začať vidieť nové veci. Tá zmena nebýva ľahká, no prináša pre nás dobro.
Pre mňa je takou zmenou šamanské videnie sveta – hlboko je takýto spôsob vnímania sveta mojou podstatou. Porozumela som vďaka tomu, že zmena životnej filozofie neznamená opustiť všetko doterajšie, je len preskladaním nás samých do podoby, v ktorej sme viac sami sebou. Šamanizmus je životná filozofia a životný štýl. Ešte spresním, že niektorí šamani používajú výraz „kurandero“, je to vraj pravý liečiteľ, ja mám rada slovo „šaman“. Ako hovorí Viloldo, ak nás volá cesta šamana, najskôr musíme zasvätiť život poslaniu, ktoré nás presahuje a mať odvahu objaviť svoj posvätný sen. Posvätný sen nás vystrelí k osudu, ktorý nám umožní vidieť pravdu nad časom. Je väčší ako my sami a bude sa zdať nemožné ho dosiahnuť, no ak máme posvätný sen, začína s nami aktívne spolupracovať vesmír, aby sa nemožné dalo zvládnuť. Tá filozofia mi je hodne blízka.
KEDY prichádzajú životné zmeny?
Rôzne prichádzajú – niekedy preto, že sme nereagovali na volanie osudu, inokedy preto, že už sme dostatočne „zbelení“. Keď životne múdrieme, sme pokornejší.
Pred stretnutím so šamanom v Brdách sa mi objavila pieseň. Icaro to je, duch si ťa našiel – povedal mi šaman a smial sa pobavene. Icaro je osobná pieseň šamana, má zvláštnu silu – sprevádza ma všade, vedie ma, nesie energiu – viac o ňom nepoviem.
Ach, aj obal na bubon som si vyrobila, ušila som ho vlastnoručne z nepremokavej bundy. 
AKO prichádzajú životné zmeny?
Ako vietor, ktorý vanie odkiaľsi zdanlivo odnikiaľ a všade?
Ako zem, pevná pôda pod nohami, do ktorej treba zasiať semienka a trpezlivo čakať, kým prinesie úrodu?
Ako voda, očisťujúca a oživujúca, odplavujúca do diaľky všetko ?
Ako vzduch, neviditeľná, neustále prítomná všade okolo nás?
Ako slnko pomedzi stromy – presvetlí všetko zlatistými zábleskmi, či ako búrka s temnými mrakmi a križujúcimi sa bleskami?
Rôzne prichádzajú zmeny do nášho života, niektoré sú ako búrka, niektoré ako slnkom zaliate ráno, a nemožno ich hodnotiť v našich ľudských meradlách dobra a zla.
A možno sú ako oblaky, nebom hnané neviditeľnými silami a vytvárajúce jedinečné obrazy, tak ako je jedinečný každý z nás? Plávajú rôznymi smermi a v rôznej výške, tak i nás ovplyvňujú v živote podnety z rôznych strán a formujú nás neustále…
Ach, hej, oblaky, prekrásnu scenériu pred chvíľou pred chvíľou vyčarili. Snehobielu postavu anjela, no kým som naštartovala mobil, zostala len malá biela čiarka. A potom sa objavil drak, či letiaci vták – kým som dobehla k oknu, letiaci vták sa pomaly rozplýval. Vždy ma bavila hra s oblakmi, občas sme ju hrávali s Kikou, sme obe vysoko fantazijné. Aj ráno sa v doline ukázal oblak – mimozemský lietajúci tanier, no stromy a kríky prekryli výhľad až pod kopec, so zmeneným uhlom pohľadu a mojim slabo fotiacim mobilom to už nie je také úžasné, ale v prvej chvíli hore na kopci a naživo som skoro zakričala „prišli, tak konečne prišli…“
Záverom…
A keď už sme pri tých životných zmenách – dobrým sprievodcom je nám pri nich humor…
Dieťa myslí prenikavo, dnes na dostalo popoludní (jasné trávila som deň dovolenky v práci, deň bol hektický a myšlienky mi lietali cestou domov kade-tade) – „aha, aha, plameniak, skríklo náhle za Revúcou pri poli. Vrátila som sa do reality, pozriem na pole – bocian tam chodil. Pozrela som na Kiku. Beštia, prefarbil sa, dodalo dieťa s úsmevom…