Ku skúsenostiam s drogami sa priznal, sebakritický postoj k svojim niekdajším vyhláseniam o nich zaujal, dokonca aj kysuckým kachličkárom sa ospravedlnil. No čo by sme viac mohli chcieť?
Na túto otázku vám odpoviem v dnešnom blogu.
Dokonca si spomenul…
Truban si údajne – ako sám vyhlásil – spomenul, čo to na diskusnom fóre kedysi popísal „o bielom, ktorý ho čaká predať“…
Len fór to vraj bol, čo nechápete fóry? Veď hej, ja len, že takí čo zasrandovali o bombe na súdoch už poniektorí aj sedia – treba asi aj v žartovaní vedieť tú správnu mieru odhadnúť. Tobôž, ak človek plánuje raz sa stať premiérom.
A poviem vám na rovinu, že žartovať o drogách takýmto spôsobom sa mne osobne nespája s náhodným konzumentom, v akejsi zvláštnej partii to pán Truban pobýval. Rozhodne by som požadovala pred vstupom do politiky – nielen od Trubana, ale od každého politika, aby to bolo spravodlivé – aby sa im realizovali testy na drogy. Pravidelne by som ich aj opakovala u každého poslanca a verejného činiteľa aspoň dva razy ročne. Však ak sú čistí, nijako im to nemôže ublížiť. Ak nie sú, môže to chrániť spoločnosť, pretože závislák je schopný za drogu zapredať aj vlastnú matku, nie to ešte akokoľvek hlasovať. A práve som sa dočítala, že Trubana k tomu už aj vyzval denník Nový čas. Sprvu odmietol, potom vraj súhlasil. Tak bolo by to čím skôr zrealizovať…
A keď už sme pri tom sebakorigovaní a rozpomínaní sa pána skoropremiéra Trubana, mohol by si spomenúť i na ďalšiu vec. Poukázal na to dnes v blogu na SME Július Kovács – a ja sa s jeho názorom plne stotožňujem. Položil totiž otázku, že za akéže peniaze Truban o drogách prednášal na nitrianskej pedagogickej fakulte? Vyslovil podozrenie, že šlo o peniaze z eurofondov – a akciu v rámci tzv. podnikateľských startupov, ktoré financoval cez Štefunka – a dodal tiež názor (s ktorým sa tiež plne stotožňujem), že z eurofondov by sa taká prednáška spojená s prezentovaním názorov o drogách hradiť nemala, že ju možno pokladať za zneužitie eurofondov a tie peniaze by mali byť vrátené.
Nuž, teraz ostáva už len veriť, že sebakorekcia pána Trubana bude pokračovať a verejne sa vyzná, odkiaľ boli peniaze na tú jeho mediálne preslávenú prednášku. Lebo európsky OLAF by sa na to iste dôsledne pozrel, kebyže podnet dostane. Pre iniciatívnych je už možnosť nahlásenia aj u nás na stránke s hrdým názvom Centrálny kontaktný úrad pre OLAF https://www.olaf.vlada.gov.sk/. Ale na to by som sa nespoliehala, priamy link je priamy link – Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF http://ec.europa.eu/anti_fraud/) so sídlom v Bruseli. OLAF je nezávislý úrad zodpovedný za vykonávanie vyšetrovaní podvodov, korupcie a iných nezákonných činností, vrátane zneužitia úradnej moci v rámci európskych inštitúcií. Ach, hej, pokojne im môžete písať po slovensky, oni si to už preložia – a hodne promptne.
Nuž, čas plynie – a ktovie čo ešte vypláva o progresívnom smerovaní Slovenska…
V spomenutom blogu sa hovorí dokonca o desiatkach miliónov eur, ktoré nie je celkom jasné kde sú – nuž veď si to tam celé prečítajte. Ja som si to prečítala tiež.
Okrem toho som prečítala (včera konečne), i román o hľadaní duše – očaril ma, hlboký odkaz som v ňom vnímala. Zvládla som ho za dve a pol hodiny vo vani (to je môj dávny zlozvyk, moc rada si čítam vo vani). A čo vám k nemu ešte prezradím? Hm, možno toľko, že nič nestojí za to, aby človek zapredal vlastnú dušu – aj to, že anjel strážny nás sprevádza stále, stále, stále a v mnohých podobách – to len my nevieme, že ho vidíme, keď ho vidíme…
Elena 11.8.2019