Osobne nepoznám primátora Žiliny, aby sme nedošli k nedorozumeniu. Aj zo Žiliny som včera a dnes videla pomerne malý kúsok. Napriek tomu viem o dôvode blahoželať.
Už som späť a keďže ma čaká dlhá, dlhá, dlhá noc pri dopisovaní mojej druhoatestačky, v krátkej prestávke prepnutia pozornosti vám prezradím, k čomu primátorovi – a s ním aj občanom Žiliny – blahoželám.
Mesto s tvárou…
To je súčasná vízia mesta Žilina.
Vízia rozvoja čohokoľvek – ak má byť účinná – musí byť zmysluplná, vidieť prognosticky a prinášať osoh. Napríklad moja profesijná riadiaca vízia vychádza z odbornosti, ľudskosti a efektivity ako základných princípov. Nepoznám detailne víziu mesta Žilina (nepochybne mapuje rôzne oblasti rozvoja a plánuje konkrétne kroky v rámci nich), zato vám prezradím, akú jeho tvár som zachytila.
Dorazila som vlakom večer, takže ku hostelu, kde som sa ubytovala, som putovala v tme. Chodiť sama cudzím večerným mestom nie je moja predstava ideálneho trávenia večera, no našťastie trasa bola taká jednoduchá, že som to zvládla v priebehu necelej pol hodiny. Svetielkovanie miest ma vždy fascinuje, v porovnaní s prednohorskou temnotou je to priepastný rozdiel. Niektoré slovenské mestá sú osvetlené v štýle a la Hollywood, až príliš nabubrelo, žilinské svetielka pôsobili príjemne.
Kráčala som nejakým námestím, vyhrávala tam hudba, akási ľudová, v tme odkladali stánky – „tuším tu mali jarmok“ volala som Kike nadšene. „Si si istá, že to nebol sprievod LGBT? opýtalo sa dieťa podozrievavo,“ hovorili čosi v správach, že v Košiciach dnes bol, tak či aj tam nie…“ „Určite nie, načo by im bolo toľko stánkov pri podobnom pochode“ obhajovala som predstavu jarmoku.
Večer som venovala nie spoznávaniu Žiliny, ale – keďže notebook som nakoniec nevliekla so sebou – písaniu poznámok k druhoatestačke, a potom čítaniu (no jasné, z Prahy som si doniesla knihy dve – popri Odvážnom srdci, o ktorom som to prezradila, som v ďalšom kníhkupectve kúpila ešte jednu knihu – je úžasná, presne vystihuje moje pocity a názory. A krásna koincidencia – keď som o nej napísala Delťákom – do našej konštelačnej skupiny, kolega napísal, že práve ju tiež dočítal. Raz o nej napíšem viac, je to fakt múdra kniha).
Zato som vyrazila skorým ránom – spoznať trochu tvár mesta, aj kúpiť si lístok na rýchlik, veď nedeľa – a dobre som urobila. Rýchlik bol potom popoludní naozaj plný, a mesto na mňa dýchlo kadečím zaujímavým.
Hm, musím vám prezradiť jednu vec, aby som vám tú druhú mohla povedať. No tak teda – ak som v nejakom meste, často aspoň chvíľu liečim stromy, súcitím s nimi, čo všetko musia znášať a prekonávať. Dávam im trochu energie. Niektorým na diaľku, niektorým aj dotykom, robím to už dlho. Keďže teraz už mám icaro (osobná šamanská pieseň), je v tomto smere účinné. Žilinčania majú na kraji námestia jeden strom už zrejme úplne suchý, no venovala som mu pozornosť – ja vždy tvrdohlavo skúšam bojovať za nádej v beznádejných prípadoch. Väčšina stromov je ale v dobrom stave. A pri tržnici sú dva prekrásne velikánske stromy, túžila som si ulomiť trochu vetvy z nich, určite by sa mi v kvetináči chytila, a zo tri tie plody na zasadenie – ach, ach, no že som nevyrástla vyššia… (dokonca som sa tam cez obedňajšiu prestávku pri konštelačkách vrátila, a fakt som bola smutná, že som na nijakú z tých vetiev nedočiahla).
Dôvod blahoželať…
Prezradím, že za čo. Za veselé vrabce.
Je ich v Žiline naozaj dosť. A sú naozaj veselé. Vo väčšine slovenských miest ich nenájdete vôbec, a ak, tak sporadicky. Používanie chémie ich zabíja.
V uliciach bolo aj dosť holubov. Poviem vám, ak má mesto v uliciach dostatok zelene a dostatok vtáctva, tak možno má aj starosti s ich výkalmi, no zato je to dobré miesto pre život. Všetky mestá by sa mali snažiť byť nie betónovými sterilnými džungľami, ale starať sa o biodiverzitu. Ľudia stratili jasnú hranicu citlivosti, či je prostredie zdravé – sú nútení mnohí žiť v hluku, nezdravom ovzduší, v civilizačnom prehustení, kde nemajú primerané súkromie. Ale rastliny a vtáci ju majú, takže ak máte v meste zdravé stromy a veselé vrabce, ste aj vy v bezpečí.
No povedzte, nie je to dôvod blahoželať primátorovi, a pravdaže aj občanom takého mesta?
Takže, Žilina, želám vám veľa, veľa zdravých stromov a veselých vrabcov.
Elena 25.8.2019
Fotografie sú moje, mesto nie (ja som človek hôr)