V revúckom okrese sa rozbehla oprava ciest.
Konečne, povedia si mnohí – však to lepenie dier na cestách bolo neefektívne a po mesiaci bol stav rovnaký, ak nie horší. Niet sa čo diviť, že situácia bola postupne čoraz menej prijateľná. Bolo skutočne veľkým umením a ešte väčším ničením svojich áut jazdiť po nich.
Už – už to vyzeralo, že sa naše cesty budú môcť rovno ohradiť a používať pre cvičenia armád NATO ako tankodrom, keď sa na nich zrazu objavili akési objekty a viaceré postavy. Nešlo o mimozemšťanov a ich lode, ale o kužele označujúce práce na ceste, stroje a cestárov. Robia zároveň na viacerých miestach okresu, v štýle „kade-tade“ – ako som zistila v rámci mojich tohtotýždňových ciest.
Práce nepopierateľne postupujú, opravený kus cesty je čoraz väčší. Obmedzenie dopravy, presnejšie jej spomalenie, prijala väčšina ľudí pokojne – „veď treba konečne dať tie naše cesty do poriadku“. Cesta síce v okolí Prednej Hory určite nenapĺňa parametre cesty prvej triedy, ale tým si nelámem teraz hlavu – predsa nebude problém to preukázať, keby z nej niekto raz cestu prvej triedy robiť formálne chcel.
Televíziu dlhodobo sledujem len občas, v posledných mesiacoch naozaj výnimočne. Kedysi som však videla, ako vyzerajú cesty tuším v Holandsku – svetielka milujem, a tá cesta v noci svietila. Ach… Veď dobre, nie som zasa natoľko naivná, aby som to svetielkovanie ciest očakávala aj tu. Ale aspoň rovné by byť mohli. Nie som odborník, zato som detailista. Preto uvažujem, či tie cesty nakoniec upravia nejako do úplnej dokonalosti na záver, lebo sa mi nepozdávajú na pár miestach na tom „už opravenom“ akési nerovnosti.
Včera som túto svoju obavu aj pomenovala nahlas dcére cestou do práce s nádejou v hlase – „azda to ešte doladia a vylepšia“
(no áno, štvrtok a piatok, svoje prvé dva dni dovolenky, som trávila ešte stále pracovne – vlastne aj dnešok, no štatistiky sú konečne uzavreté, dnešné Jazmínkine narodeniny oslávené, zajtra povnášam všetky kvetináče na zazimovanie a budem prosiť Zámer sveta nech nesneží, aby som na Červenici nezmrzla).
Lenže ktovie, či tie cesty dovedú ku dokonalosti – lebo počúvať tomu, čo iní hovoria, treba s porozumením. Pretože Lunter síce občanom kraja sľúbil zrealizovať opravu – nové cesty, ale pozor, nesľúbil nikomu z nás kvalitné nové cesty.
Elena 14.9.2019