Vo chvíľach ako je táto myslím na oblohu na svitaní. Keď chcem zahriať svoje srdce a rozfúkať únavu. Vtedy mi pomáha obloha pred vnútorným zrakom. Preháňajú sa ňou oblaky i vietor, a vychádzajúce slnko ju prežaruje nežne a krehko.
A tak dám ešte zopár neskorých nočných – vlastne už skorých ranných – slov o oblohe…
Zázračno oblohy…
Viete, ako sa vznáša kondor oblohou? Ako krúži kdesi vo výške? Ako plynie s vetrom a pod sebou má krajinu naširoko – naďaleko? Ako sa nesie počas letu jeho hlas? Ten pocit sa nedá opísať – je to nádherný dar, také poznanie. Dostala som ho od Zámeru sveta na jednom šamanskom výcviku – ocitla som sa náhle v tele kondora, krúžiaceho vo výške. Celý deň ma do neho prepínalo, a dostala som k tomu aj silný odkaz „dívaj sa očami kondora“. Viem, čo mi to hovorí – a dokážem sa k tomu pohľadu vrátiť, vybaviť si ho.
No k pohode netreba ani zážitok kondorieho letu, stačí mi na chvíľu predstava oblohy, ktorou plynú oblaky a cítiť na tvári ako vanie vietor…
Vidieť oblohu…
Tí, ktorí chodíte do práce skoro ráno ako ja, viete dobre s akým temným šerom sa už stretávame. A tak pozorujem svitanie až cestou do práce. Je chvíľu po polnoci a mrholí, obloha bude ráno zatiahnutá. No včera bolo ešte nádherne a v Revúcej bola obloha fialkasto belasá, s riasovitými obláčikmi, ich huňatú belobu lemovalo slnko zlatisto-oranžovými kontúrami. Sú to okamihy, kedy túžim sedieť kdesi vysoko v horách, len tak sedieť a dívať sa na vychádzajúce slnko. Namiesto toho zapadám do kolotoča pracovného náhlenia.
Ako vnímame oblohu…
Môžeme ju vnímať všetkými zmyslami, no niektorý máme citlivejší, tzv. dominantný.
Som podľa dominancie analyzátora vizuálno-taktilný typ (vizuálny znamená, že si obrazy dokážem vyvolať pred vnútorným zrakom, taktilný znamená dotykovú citlivosť, takže ma dokáže upokojiť dotyk a dokážem si predstaviť závan vetra na tvári…), využívam to vo chvíľach, keď chcem zvýšiť svoju pohodu. Vo chvíľach ako je táto, kedy sa radosť z dokončenej práce prelína s vyčerpaním. Spálňa pôvodne modrá svieti v tejto chvíli žiarivou bielobou. Jednu stenu ešte raz pretriem večer po návrate z práce a spálňu upracem – som rada, že som ju stihla vymaľovať pred niekoľkodňovou cestou do Blavy.
Ak chcete vedieť, aký váš analyzátor je dominantný, je to jednoduché…
Test analyzátorov, aj s vyhodnotením – taká moja upravená verzia je na internete v prílohe mojej práce o extrémnom násilí, kde píšem aj viac o jeho možnom využití:
https://mpc-edu.sk/sites/default/files/projekty/vystup/3_oso_istvanova_elena_-_problematika_extremneho_skolskeho_nasilia.pdf
Záverom…
Nuž, áno, blog som síce po polnoci napísala, no vyčerpane nenahodila.
A tak malú popolnočnú úvahu o svitaní dávam teraz. Pretože keď je celý svet v temnote, práve svitanie nám prináša nádej…
Elena 25.9.2019