Katka žiariaca úsmevom, rozdávajúca dobrú náladu vždy a všade. Milujúca zvieratá, zachraňujúca túlavé mačky i psy, hľadala im zakaždým dobrý domov. Zbožňujúca deti – a ony zbožňovali ju, pretože deti cítia, kto má láskavé srdce a nepredstiera.
Hej, práve ona mala včera narodeniny.
Katka a trnavská nemocnica…
Narodila sa v trnavskej nemocnici.
V tej nemocnici pracovala ako dobrovoľníčka, navštevovala na oddelení choré deti – a patrila tam medzi najlepších dobrovoľníckych pracovníkov. Bola jednou z prvých dobrovoľníčiek a pracovala viac ako tri roky. Až do svojej smrti.
Po operácii slepého čreva v trnavskej nemocnici pred pár mesiacmi zomrela.
Narodeniny, ako by nemali byť…
Narodeniny nášho dieťaťa sú vždy jedinečným dňom. Zháňanie toho pravého darčeka, ktorý rozbúcha dieťaťu srdce. Radosť v detských očiach. Sviečky na torte. Plány a sny dieťaťa, s ktorými sa nám zdôverí. Jeho úspechy, aj starosti a žiale. A vynorí sa nám pred očami okamih, kedy sme ho držali po prvý raz v náručí – žiadna mama sa neubráni takej spomienke v deň narodenín svojho dieťaťa.
Lenže my, mamy detí mŕtvych vinou lekárov, máme aj iné spomienky, tiež jedinečné – ako čas života nášho dieťaťa skončil. A paradoxne nie sú najbolestnejšie tie dni, kedy naše dieťa zomrelo, ale práve deň jeho narodenín. Lebo mohlo žiť. Lebo malo život pred sebou. Lebo mu už nikdy nezapálime sviečky na torte a nebudeme vidieť, kam vedú jeho kroky životom, Už nikdy nás neobjíme a nepovie „mama“.
Zostáva za nami v živote stopa…
Vždy znovu a znovu si túto vodičkovskú múdrosť pripomínam. Stopa vznikne – a už nikdy sa nestratí. Katkina stopa životom vyžaruje lásku a dobro. Žije v spomienkach mnohých ľudí svojimi skutkami. Pomáhala nezištne. Zachránila život i týmto dvom kýmsi vyhodeným psíkom a našla im láskavý domov.
Jej život však ktosi svojou nezodpovednosťou ukončil.
Spomienkovo…
O ľuďoch, ktorí venujú svoj voľný čas iným, sú obetaví a láskaví, sa hovorí, že majú zlaté srdce. Katka bola presne taká. Ohlasy na sociálnych sieťach z jej života i po smrti hovoria o jej dobrote, optimizme, energii, obetavosti, schopnosti povzbudiť a rozosmiať, o jej láske k životu a ľuďom…
Azda najvýstižnejšie sú podľa mňa slová koordinátorky dobrovoľníkov KDN, v rámci nich Katka chodievala pomáhať deťom do trnavskej nemocnice:
„Svet je bez nej oveľa smutnejšie miesto“ povedala…
Elena 30.9.3019
P.S:: Venované Katke a jej mame Dagmarke…
Fotografie sú z rodinného albumu a uverejnené so súhlasom rodiny.