Navždy 2. – Choď na štvorku. . .

21. októbra 2019, elenaistvanova, NAVŽDY

Konečne na Slovensku, vydýchla som si nadránom. Obzrela som sa na minulé dni – rozhodne to nebol premárnený čas, poviem vám niečo o nich teraz.

 

V Kryštofovom údolí…

Taška zbalená, v práci úlohy vyriešené, deň si vykračoval pohodovým tempom k môjmu večernému odchodu do Prahy a ešte ďalej, pod Ještěd. Lenže poznáte Murphyho zákony – a tak som zrazu ešte podvečer pred odchodom riešila unikajúci plyn na pracovisku, aby sa bolo aj kam vrátiť – našťastie zdatní majstri vymenili tesnenia kotla a revízneho technika som vybavila hneď na ďalší deň ráno. Uff.

V Kryštofovom údolí som bola na druhý deň predpoludním, a po prvý raz v živote. Ako v rozprávke som si pripadala – ako v rozprávke o Mrázikovi, lebo húb v tomto kraji je neúrekom.

Prekrásne zmiešané lesy tiahnuce sa k horizontu s nádhernými výhľadmi zasa boli ako v rozprávke o princeznej zlatou hviezdou na čele – Lada v nej hovorí, že krajina jej pripadá „jako moja rodná země…“ Asi tak.

 

Keď ste naozaj hosťami…

Ubytovanie vo vitalpenzióne s veggie stravou – pred príchodom som prečítala nejaké recenzie z minulosti, a dajaká aj negatívna sa našla, tak som bola zvedavá. Chápem aj tú recenziu teraz – nie je to pre každého, prísť tam – ak čaká čiernobiely moderný štýl zariadenia s dizajnérskymi kúskami a nemá rád les. Tam je to trochu ako u babičky, ako z dávnych čias – drevený nábytok, s nádhernými detailmi – obrazmi, vázičkami či svietnikmi. Všade čisto, veľká sprcha a horúca voda – niektoré bratislavské hotely a penzióny by sa veru mali čo učiť. Dostali ma okná v izbe i v kúpeľni – veď pozrite.

A čitáreň, čítací kútik. Detské postieľky, aj kútik na hranie pre deti skvelo vybavený (ach, skoro som si aj ja sadla a začala sa hrať).

 

Moc sa mi páčilo, že je to zjavne zariaďované i vedené srdcom. Po dňoch strávených tam môžem povedať, že som prešla mnohými hotelmi a penziónmi pri svojich cestách za vzdelávaním a na konferencie, no toto som ešte nezažila. Láskavý prístup bolo cítiť od prvej chvíle – majiteľ mi po príchode požičal knihu, ktorú si deň predtým kúpil a ani sám ju ešte neprečítal. Jedlo bolo naozaj výborné – na raňajky ovsená kaša, vegánske párky v cestíčku, kopa čerstvej zeleniny, 4 druhy nátierok i maslo, rôzne obložené chlebíčky, asi 10 druhov pečiva, moravské koláče i svadobné koláčiky, ovocný šalát. Tri druhy čaju, vody s ovocím, i káva pre kávičkárov. Obedy a večere boli naozaj horúce, majitelia chodili a ponúkali duplu. Dovalilo sa nás tam 20 báb – ako si s tým majitelia poradia – vravela som si. No, na 101%.

Viete, čo ma očarilo najviac? Sú tam dva psy. Hektor je pes z útulku, a vidno, aký je tam šťastný. Poznáte moju filozofiu – choď tam, kde sú šťastné aj zvieratá.

 

Konštelovanie…

Páči sa mi štýl konštelovania našej lektorky Lídy a pokladám ju aj za úžasného človeka. Robili sme naozaj dobré veci, ktoré nás posúvali dopredu. Nechcem ich tu rozpisovať, no bolo to moc silné. „Choď na štvorku“ zaznievalo často, čo v konštelatérskej reči znamená „pozri sa na to svojimi dospelými očami“.

Včera nadránom som sedela a plakala pred jednou pre mňa dôležitou konšteláciou, ktorú mi mali stavať – našla som odvahu pustiť sa hnevu a prijala som v tom svitaní naplno bolesť z nevery bývalého manžela. Pravdaže ma bolí, ako sa ku mne zachoval – veď som mu porodila 4 deti a po 26 rokoch manželstva ma zradil, takým nečestným spôsobom navyše. No pochopila som, že tým ublížil najviac sám sebe.

Poskladala a hlboko zakotvila som si kadečo v sebe a uzavrela som definitívne minulosť. Otvorila som svoje srdce a teraz cítim, že sklamania nás neučia, ako netreba veriť nikomu, ale ukazujú nám, kto nám stojí za to, aby získal našu dôveru a čo pre nás znamená dôveryhodnosť. Nemajú pre mňa význam žiadne hry – a akceptovala by som vo svojom živote len zrelého chlapa. Takého, ktorý sa predo mňa postaví priamo a má odvahu postaviť si so mnou konšteláciu.

Ak hovorila pred časom pani Emoke o nejakom podujatí, na ktoré pôjdem v októbri a ktoré bude pre mňa „mostom“, tak teraz viem, že tým mostom bolo práve toto podujatie.

 

Elena  21.10.2019

 

P.S.: Fotografie sú všetky moje, pravdaže, a toto je jeden zo srdiečkových kameňov, ktoré som si odtiaľto priniesla.